prva zasada je rychlost:) povedat dietatu ze sice ides prec ale vratis sa po nu poobede povedz presne kedy. ked sa naolovrantuju alebo tak. cim dlhsie to trva ty je to horsie pre teba aj pre nu. rozhodne nie je dobre zmyznu bez rozlucky.drzim palce ono sa to casom podda.

nikdy ju neklam.povedz,že už je veľká slečna,a veľké deti chodia do škôlky,pretože sa naučia nové veci,nájdu nových kamarátov a vždy po ňu prídeš,ked sa vyspinká (ak tam aj spáva),prípadne po obede.niekoľko dní to potrvá,chce to pevné nervy a trpezlivosť.ak máš odolného manžela voči detskému plaču a môže ju zavádzať on,nech to robí,hoci ti to padne asi ťažko,tatinom deti často tak nevyvádzajú.môžeš skúsiť aj malé "úplatky",ak nebude plakať a bude sa pekne hrať,dostane malú odmenu,či už drobnú hračku,sladkosť............... a ak máš možnosť,vždy poobede sa jej maximálne venuj.všetku prácu,ktorú musíš si porob doobeda a poobede,ak mladšia dcérka spáva aj poobede sa venuj len a len staršej.nechaj tak všetku prácu a venuj sa len jej.a hlavne,nerob chybu,že ju vezmeš späť domov,ked plače,pretože väčšina detí len skúša na rodiča,ako daleko musí drobec zájsť,aby rodič ustúpil.začiatky sú ťažké a ak tvoja dcérka náhodou nebude patriť medzi tých pár detí,ktoré to znášajú veľmi zle (začnú sa opäť pocikávať,začnú mať problémy a pod.) tak sa musíš nad to povzniesť a čakať,kedy to prejde.ľahšie sa to povie,ako spraví,ale iné sa tu nedá robiť.

inak,kamoškina dcérka plakala kompletne celý šk. rok.prípadne druhej známej syn plače aj tento rok a to už chodí tretí rok do škôlky.takže deti sú rôzne.ale väčšina si prejde plačom.či už na začiatku,alebo neskôr.

Deti by sa klamat nemali, za ziadnych okolnosti. Ci uz sa jedna o malickost alebo vaznu vec, vzdy to treba vysvletlit tak, aby to dietatko pochopilo. Co sa tyka skolky, starsi syn nastupoval do skolky ako 3 rocny, ja som bola doma s mladsim a manzel pracuje tiez z domu. Syn bol zvyknuty, ze sme spolu doma a zrazu sme ho dali do skolky. Spociatku, hoci sa mu v skolke pacilo a tesil sa tam, plakaval. Pri nastupe sme dostali radu od uciteliek: rano treba priviest dieta do skolky s usmevom na tvari (rodica), v klude mu pomoct prezliect, prezut, v satni, najneskor pri dverach sa s dietatkom rozlucit, odovzdat ho do triedy pani ucitelke/ucitelkam, zavriet dvere, odist prec a za ziadnych okolnosti sa nevratit spat, aj keby dietatko akokolvek revalo. Je to lepsie aj pre ucitelku, ktora vie ako odputat pozornost dietatka, zaujme  ho nejakou hrackou, cinnostou a dietatko do par minut (su aj vynimky) orestane plakat. Nam dost pomahalo to, ze sme si rano cestou do skolky povedali, co vsetko musi syn v skolke absolvovat kym po neho pridem, dohodli sme sa co budeme robit poobede aby sme sa mali na co tesit a cas nam rychlejsie ubehol. Synovi sme to vysvetlili tak, ze tatinko je sice doma ale pracuje, aby sme mali peniazky za ktore si mozeme potom kupit to co potrebujeme, ja som doma, ale moja robota je postarat sa doobeda o mladsieho braceka, navarit, oprat, poupratovat, nakupit..., aby sme poobede mohli robit to, co chceme a co si vymyslime. No a synova robota je chodit do skolky/prace, aby sa naucil od pani uciteliek to, co neviem ja a nevie ani tatinko (lebo nemozeme vediet vsetko) a potom to nauci mladsieho braceka. Po case to zacal brat ako samozrejmost a dokonca cez vikend nemohol dospat, co sa tesil do skolky. Teraz je tretiak, do skolky chodi bez placu, tesi sa tam, ma tam kamaratov, pani ucitelky, ktore ma rad a ktore maju rady jeho.

Moj maly chodi do skolky od piatku. Stale len na hodinku, od pol osmej do pol deviatej. V piatok a pondelok krik, vcera v utorok plac od vchodu skolky, dnes v stredu len pomrnkavanie od satne do triedy.... Proste je to lepsie zo dna na den. Dnes uz prvykrat nesedel v kute, ale sa hral. Pre mna ako mamu neskutocne dobra sprava. :bow:  Viem, ze on nadobudne istotu, ze mama stale pride a tak ked zajtra uz zostane na desiatu, potom buduci tyzden i na obed a nakoniec niekedy o dva tyzdne i na spinkanie, nebude mat z toho ziadne nocne mory. Ja som si na jeho zaucanie nechala cely mesiac. Mozno to zvladne i skor. Mozno uz sa bude buduci tyzden pytat, ze tam chce zostat i spinkat. Uvidime. Doteraz som s nim bola doma. Tak ten mesiac navyse na tuto velku zmenu mu este doprajem.

Ak si na materskej, nedavaj tam malu na cely den. Zvykaj ju postupne. Ona nebude mat taky sok a zvykne si rychlejsie. A nebude ziarlit na surodenca, ze moze zostat s mamou... Postupne sa zacne do skolky tesit. Drzim palceky :thumbsup:

Aj ja som doma na MD, staršiu dcérku som však dala do škôlky. Prvý deň som sa bála, ako keď som išla skladať štátnice... :idoh: Dali sme ju však len na pol dňa. Do 11,30. Zatiaľ je statočná, drží sa, dokonca dnes nechcela domov. :D Pritom má len 2,5 roka. Veľa jej o škôlke rozprávam, vymýšľame si rôzne príbehy o nej a deťoch v škôlke, potom mi aj ona porozpráva, čo tam robieva... Večer si líham s rozprávkou o škôlke. Majú malý kolektív a dobrú učiteľku. Aj to veľa spraví. Ja by som skúsila na ten pol deň. Mne sa nepáči, ako tam niektoré detičky celý deň vyplakávajú. Im sa ten deň zdá dlhý, nám to ubieha rýchlejšie. Skús po ňu chodiť na obed. Zvykať ju postupne.

1. plač je prirodzený, v určitej faze plače drvivá väčšina detí

2. dieťa neklam, povedz jej že tam zostane aj napriek tomu, že mu je smutno. Lebo už je velká a velke deti chopdia do školky. Ešte väčšie deti do školy a oteckovia do roboty. A povedz mu kedy prídeš a čas dodrž (nepríd skor).

3. nepredlžuj čas lúčenia

4. ak je to možne, pošli dieťa do školky s niekym iným - napr. s oteckom

5. daj dieťaťu niečo z domu, k čomu sa može pritúliť - vankúšik, plyšáčika, naš maly si napr. pol roka nosil flašku a ked na neho prišiel smútok, tak si pocuickal čajík a bolo dobre. A na spanie mal tiež maleho macíka, všetko spolu zabalené v "školkárskej taške".

uplny suhlas!!! od pondelka to zazivame aj my, dcera place, ale dnes len doma, v skolke uz nie a to nam pomohla nahoda-bola krasna duha a macka chytala v skolke mysi na dvore, tak som povedala dcere, ze to hned musi oznamit detom a pani ucitelke, aby to vsetci videli. kiezby bolo viac takychto nahod na pomoc nam rodicom!

Ahojte,

nas syn nastupil do skolky minuly pondelok. vedela som ze to bude zle znasat, ale ze az tak...uz od rana zacne plakat, ze tam nechce ist. musi ho obliect manzel. vyrazame vsetci spolu, pretoze s manzelom spolu dochadzame do prace autom. ked mam vystupit, zakvaci sa do sedacky a spusti rev, ze uz vsetci vedia, ze ideme my. zo sedacky ho "vytrhame" silou a manzel ho nesie na rukach huciaceho a prosiaceho aby sme ho tam nedavali, ze sa boji a je mu tam zle. vnutri ho musime obaja prezut do papuciek. vsetko za uzasneho kriku a placu. cely den sa nezapaja do hier, neje nic ani nespi, alebo zadrieme na zemi. doma je potom cely zvysok dna uplakany a stale pri nas. v noci place zo sna. jednu noc mal 2hodinovy zachvat, uz sm e s muzom mysleli ze budeme musiet zavolat doktorku. neviem co dalej. vsetci tvrdia ze si zvykne. pre mna je to strasne tazke, lebo cakame druhe babo, byva mi zle, chodim do prace. ked pridem z prace musim byt len s nim, nemozem ist nic spravit. najradsej by som ho nechala doma, ved od zimy uz budem doma aj ja. mate takuto skusenost?

 

zažívali sme niečo podbne s dcerou, akurát že ja som na to nebola pripravená, kedže som od jej roka pracovala na pol uväzku a bavila ju na striedačku babka alebo otecko - teda nemožem povedať, že by bola na mna nejako extra naviazaná.

Ona na začiatku neplakala, začalo to po prvom víkende a stupnovalo sa to - najskor plakala až pri vstupe do triedy, potom už v prezliekárni, neskor po ceste a dospelo to až do stavu, že revala už doma. V školke nič nejedla, cele spanie preplakala ,.. ja som to riešila poldenným pobytom len do dvanástej, to tam ako-tak vydržala. Spať zostala až ked sa sama rozhodla, to bolo nejako po vianociach.

 

Dnes ho brala babka este pred obedom, tak som zvedava. uz utekam z prace, lebo sa ani nemozem sustredit na robotu....:-(

Jana

ako odísť zo škôlky, keď dieťa plače?odpoved: Rýchlo!