v prvom rade sa snaž ukludniť ty ... dieťa vycíti, že maš obavy, že si nesvoja a samozrejme sa tieto pocity na tvoju dcerku prenášajú a vôbec to veci neprospieva. Podla mna si na dceru príliš citlivá ... každa mama nesie važne kroky detí ťažko, aj ja som to dosť prežívala ... ale na poldenné vyplakávanie som (chvalabohu) nemala čas, kedže som šla do roboty. Skús si niečím vyplniť čas, trebárs rob veci, ktoré si davno chcela a nestíhala ... chod ku kaderníčke, zacvičiť si, nakupiť, poupratuj byt, pretrieď skrine ...

plač je prirodzený a ak netrva pol dňa, určite časom prejde (teraz myslím dceru, nie teba :lol: )... ale može sa aj stupňovať, hlavne ak si dcerka vyplače, že ju vyzmeš domov, alebo prídeš skor, ako bolo dohodnuté, prípadne ju vôbec v niektoré dni do školky nedáš (lebo napr. bude revať už doma ...). Aby si zvykla, je potrebné davať ju pravidelne a nenechávať bezdovodne doma.

Ak ti zle robí ranne lučenie, nech ide s dcerkou rano do školky otecko ...

 

Môj názor je pokiaľ si sa už rozhodla treba trošku vydržať a nie po 3 dňoch to už vzdávať. Ja viem je to ťažké /teraz to prežívam aj ja :-(/ ale zatiaľ sa nevzdávam a snažím sa s tým bojovať. Robím to aj pre svojho syna /ty pre dcéru/ deti potrebujú rovesníkoch a zvykať si aj na iných ľudí a pomaly sa začať odpútavať veď potom keď budú musieť ísť do školy tak ako by si to chcela riešiť?

Daj tomu ešte pár dní a ak to fakt nepôjde, tak škôlku odlož o rok, ale aby to nebolo ešte stresujúcejšie pre vás obe.

Tebe nech je aspoň útechou /i keď slabou/ to, že sa nakoniec predsa len ukľudnila.  A hlavne sa skús nejako zamestnať po dobu 4 hodín kým je malá v škôlke, nechoď domov, choď medzi ľudí, aby si menej nad ňou rozmýšľala.

Držím palce a ja verím že za týždeň to bude už ok, ešte vydrž.

 

mne šla teraz tiež moja najstaršia lastovička do škôlky. Našou "výhodou" je, že ju vozí ocino, bo ja mám doma ešte 2 detváky :D 
Včera trošku ráno plakala v škôlke, aj dnes ešte, ale keď prišla domov, rozprávala nám, ako sa hrala s novou kamarátkou Simonkou, ako papala na obed polievočku červenú /paradajkovú/ :lol:  a ako na olovrant povedala p. uč., že ona výživu nepapá a že jej chutia iba piškótky :rofl: :rofl: :rofl: 
Síce mám doma ešte dve deti, ale deň vyzerá trocha inak, prostredná sa hrá sama alebo so mnou, aj tej najmenšej chýba, obzerá sa po izbe, hľadá ju :lol:
ja som si povedala, že sa nebudem trápiť, lebo presne ako to už bolo napísané, dieťa to vycíti...
prostredná je tiež "decemberčiatko", takže ma to isté čaká o rok, ale už nebude sama, bude mať oporu vo veľkej sestričke :idance:
držím palce, nevzdávaj sa... deti si dokážu vynútiť veľa vecí plačom a my im máme ukázať hranice, ktoré už nemôžu prešvihnúť :therethere:

Urcite nerob, to, ze jej zo skolky ujdes. To vobec nepomoze situacii. Ona ma pravo na to, aby si sa s nou pekne rozlucila a ubezpecila ju, ze po nu pides. Ziadne dlhe lucenie. Pusa a odist rozhodnym sposobom, nech sa deje , co sa deje. Pre nu je to nova situacia v zivote, musi si zvyknut. A deti aj trochu skusaju rodicov. Treba vydrzat, niekedy par dni a niekedy aj 2-3 mesiace.
Snaz sa o tom samu seba presvedcit, ze to je dobre, ze tam chodi.... Lebo potom nechapem, naco si ju tam prihlasila, ked nema ani 3 roky. Dieta ma siesty zmysel, vyciti pocity rodica a podla toho sa sprava.

Ked starsi syn nastupoval do skolky, ucitelky nam povedali, ze hlavna zasada je: dietatko rano priviest do skolky s usmevom na tvari (rodica), pomoct mu prezliect, prezut, v satni alebo najneskor pri dverach triedy sa s nim rozlucit, odovzdat ho ucitelke v triede, otocit sa a ist prec. Za ziadnych okolnosti sa nevracat, ak by aj dieta akokolvek plakalo. Ucitelky ho zaujmu nejakou hrackou alebo cinnostou a utisia ho. Len im to treba umoznit. Ak dieta vidi, ze rodic sa pri jeho neustalom placi vratil spat, bude plakat dlhsie a stale viac, pretoze vie, ze to rodicovi neda a vrati sa pren. Co je najhorsie, je lutovat dieta ako mu je v skolke zle, lebo place. Dieta place preto, ze ma strach. Strach z noveho prostredia, novych ludi, odlucenia od rodicov, alebo mu je len smutno.
S prvym synom sme si pri nastupe do skolky uzili viac nez dost. Hoci sa do skolky tesil, kazde rano plakal a plakal takmer cele doobedie kym som po neho na obed neprisla. Kazdy den sme ho pochvalili ako krasne to v skolke zvladol, povedali sme mu, ze rano sa tam zase vrati, cestou do skolky sme si povedali, co vsetko musi v skolke spravit kym po neho pridem, naplanovali sme si co budeme robit poobede ked pride zo skolky a ked siel po obede z jedalne, cakala som ho uz v satni. Po case pochopil, ze hoci ho tam nechavam, vzdy po neho pridem a prestali aj ranne place.

Ahojte. Dnes bol úplne brutálny deň. Malú som ráno zaviedla do škôlky a nechala tam. Za dverami som počula strašný rev tak som radšej ušla preč a vyrevala sa keď som prišla domov. Keď som prišla o 11 pre ňu zasa som počula plač - otvorila som dvere a učiteľka ju mala na rukách s veľkým revom, to sa ešte celá ovracala - z toho revu no nechcite. Zobrala som ju zo škôlky s rozhodnutím, že ju tam už nikdy nedám. Postupne počas dňa som sa ale nejako ani sama neviem ako obrnila, že to skúsim ešte raz. A po týchto povzbudivch slovách som ešte viac presvedčená, že ráno ideme zasa. Len malá mi o škôlke nechce ani počuť - ona nechce ísť a bude so mnou doma- to sú jej slová. 

Naozaj ste ma nakopli a ráno to skúšam zasa znovu. Ďakujem:D  

ahoj, niektore deti sa adaptuju pomalšie .... čo keby si ju skusila nechať len hodinu? A postupne skús pobyt predlžovať.

Ešte sa chcem spýtať, nacvičovali ste predtým nástup do školky, napríklad v materskom centre, davala si ju občas postrážiť babke, kamarátke, chodili ste medzi deti?

určite má cenu dávať ju do škôlky aj za cenu plaču,chce to len čas.väčšina mamičiek si tým prešla,niektoré skôr,iné neskôr.nikdy neodchádzaj bez rozlúčenia,teraz to bude chvíľku trvať,pretože už si jej raz zdrhla,ale vždy ju ubezpeč,že po ňu prídeš.rozprávky o škôlke sú super,v ťažkých chvíľach sme ich aj my používali.aká je škôlka smutná,lebo deti sa v nej nechcú hrať a pritom je také množstvo hračiek.alebo aká je smutná,lebo tam nie je práve ten náš drobček................................. rozprávaj je,že v škôlke je super,sú tam nový kamaráti,naučí sa množstvo vecí,ktoré ty nevieš a môže ich učiť ona teba.dajte si každý deň úlohu,že pohľadá nejakú hračku.môžeš ju skúsiť odmieňať,na niektorých zaberá aj toto,hoci niektoré mamičky to nemajú rady,u nás to zabralo a stačilo na to pár dní a nemuselo to byť nič veľké.a hlavne,musíš si uvedomiť,že toto je pre deti dobrá cesta,potrebujú nových rovesníkov,pretože v tomto veku im už len mama nestačí a ak to teraz vzdáš,budete s podobným problémom bojovať neskôr,len dcérka už bude tvrdohlavejšia a vytrvalejšia a ty možno o pár šedín bohatšia.tak držím palce,dcérku pozitívne motivuj a ty sa teš na pár voľných chvíľ.a ešte jedna vec mi napadla,poobede sa jej vždy max. venuj.môžeš jej už ráno sľúbiť,že ked po ňu prídeš,budete robiť niečo,čo ju baví a na čo nie vždy máte čas.že na to budeš mať čas vdaka tomu,že je v škôlke a ty porobíš doma,čo potrebuješ.treba to zaobaliť,aby to dobre pochopila,ale aj to vie krásne zabrať.

ahoj,

suhlasim s ostatnymi, ze pre deti je skolka uplne super a casom si az na nejake vynimky zvyknu.
Co este mozes skusit je dat jej nejaku vasu peknu fotku na ktoru sa moze pozerat, ked jej je smutno. Mozes jej to dat ako taky maly darcek rano ked s nou dojdes do skolky.