Ochorenia v tehotenstve – 1. časť

Tehotenstvo sa vo všeobecnosti označuje ako fyziologický stav, no zmeny, ktoré v organizme tehotnej ženy prebiehajú, sa môžu prejaviť aj vo forme určitého ochorenia, ktoré graviditu sprevádza. Viac už v novom miniseriáli s gynekológom MUDr. Petrom Brenišinom.

V určitých prípadoch môže tehotenstvo v organizme tehotnej ženy spustiť chorobu. Platí to však i naopak. Ženy, ktoré už trpia nejakým ochorením a túžia po dieťatku, graviditu absolvujú popri svojej chorobe. Samotná gravidita nemusí mať na ňu žiaden vplyv, hoci môže jej priebeh zhoršiť, ale vzácne aj zlepšiť.

Ochorenia v tehotenstve môžeme rozdeliť do dvoch kategórií:

• 1. gestózy – vyskytujú sa len v tehotenstve a podľa štádia gravidity, v ktorom sa vyskytujú, sa delia na:
  • a) včasné
  • b) neskoré
• 2. celkové ochorenia v gravidite – taktiež sa delia na dve kategórie:
  • a) akútne – vznikajú spravidla počas gravidity
  • b) chronické – vznikli už pred otehotnením

Gestózy
Termínom gestóza sa označuje skupina ochorení, ktoré sa vyskytujú len v súvislosti s graviditou, t. z. že po skončení tehotenstva sa skončia. Spomínané členenie gestóz na včasné a neskoré súvisí so štádiom, v ktorom sa objavujú.

Včasná gestóza
Objavuje sa v prvej tretine (trimestri) gravidity,  prejavuje sa predovšetkým vracaním, preto sa tejto diagnóze hovorí tehotenská hypereméza (hyperemesis gravidarum).
Nevoľnosť a vracanie patria k najčastejším ťažkostiam v prvých mesiacoch tehotnosti. Bývajú veľmi rozšírené, takže prechod medzi vracaním ako normálnym sprievodným znakom tehotnosti a chorobným vracaním je niekedy ťažko postrehnuteľný. Pre pocit nevoľnosti a vracanie je typické, že sa prejavujú v ranných hodinách.

Príčina nevoľnosti a vracania nie je úplne známa. Predpokladá sa súvislosť medzi hormonálnymi zmenami, ich vplyvom na metabolizmus a medzi primeranou adaptáciou na zmenený fyziologický stav. Nadmerné vracanie sa často pozoruje pri zvýšenej produkcii tehotenského hormónu. Osobitnú úlohu zohrávajú psychologické faktory. Štruktúra osobnosti, životná situácia a postoj k tehotnosti to môžu taktiež ovplyvňovať.

Vplyv vracania na celkový stav organizmu tehotnej sa líši podľa stupňa závažnosti. Môže sa pohybovať od mierneho zníženia celkovej pohody až po závažné stavy dehydratácie spojené s metabolickými poruchami a poškodením pečeňových funkcií.

Liečba ľahkých foriem sa opiera o kvalitné poradenstvo, v rámci ktorého treba zdôrazniť nasledujúce skutočnosti:

• ľahké formy vracania a nevoľnosti sa vyskytujú často,
• príznaky zvyčajne pominú do 12. – 14. týždňa tehotnosti,
• nie je potrebné obávať sa poškodenia plodu,
• príznaky sú prejavom normálne sa vyvíjajúcej tehotnosti a  produkcie hormónov,
• jesť treba v malých dávkach, v kratších časových intervaloch a medzi jedlami prijímať dostatočné množstvo tekutín,
• vyhýbať sa ťažkým a mastným jedlám,
• pred ranným vstávaním sa odporúča v posteli zjesť suchár a vypiť teplý čaj.

Ak sa stav nezlepší pri dodržiavaní vyššie uvedených rád, je potrebné užívať lieky proti vracaniu, zvyčajne vo forme čapíkov. Pri ťažkom vracaní, keď je prakticky nemožné prijať akúkoľvek potravu, dokonca ani tekutiny, je nevyhnutná hospitalizácia pacientky a liečba infúziami. Infúzna liečba sa dopĺňa vitamínmi, liekmi proti vracaniu a liekmi na upokojenie.

Neskorá gestóza
sa objavuje hlavne v druhej polovici gravidity a sú pre ňu typické tri príznaky:

• edémy – opuchy nôh, príp. iných častí tela,
• proteinúria, čiže zvýšené vylučovanie bielkovín močom,
• hypertenzia, t. j. vysoký tlak.

Zo začiatočných písmen symptómov je odvodené označenie tohto typu gestózy: EPH-gestóza.

Edémy (opuchy)
nemožno považovať za jednoznačný príznak EPH-gestózy. Edémy, a to aj rozsiahlejšie, sa totiž objavujú i pri normálnom priebehu gravidity. Môžu sa prejaviť nielen na dolných končatinách, kde sa vyskytujú najčastejšie, ale aj na rukách alebo na tvári. Závisí to čiastočne od fázy dňa – ráno sa môže objaviť mierny opuch na tvári, večer skôr na nohách.

V tejto súvislosti však treba podotknúť, že sú známe aj také výskyty EPH-gestózy, kde sa opuchy objavujú len v minimálnej miere alebo niekedy sa dokonca vôbec neobjavujú.

Proteinúria
čiže vylučovanie bielkovín obličkami –  ak v tehotenstve prekročí určitú hranicu, signalizuje isté preťaženie alebo poškodenie obličiek matky. Okrem straty bielkovín je závažné aj poškodenie stien kapilár, ktoré podporuje zadržiavanie tekutín v tkanivách.

Hypertenzia
je v tehotnosti definovaná systolickým („horným“) tlakom nad 140 mmHg a diastolickým („spodným“) tlakom nad 90 mmHg. Pri hodnotách systolického tlaku nad 160 mmHg a diastolického tlaku nad 110 mmHg hovoríme už o ťažkej hypertenzii.

Aby bolo možné považovať namerané hodnoty tlaku za neskreslené, je potrebné pri meraní tlaku dodržať určité zásady:

• tlak krvi meriame v sede, vždy na tom istom ramene,
• prvé meranie sa robí po 5 minútach v pokoji.
• Ak je pri prvom meraní zistený vyšší tlak, odporúča sa po 10 minútach meranie zopakovať.

Vysoký tlak sa posudzuje aj podľa toho, v ktorom štádiu tehotenstva bol zistený. Vysoké hodnoty tlaku krvi v prvej polovici gravidity bývajú prejavom hypertenzie existujúcej už pred tehotenstvom.

Ak sa hypertenzia objaví až v druhej polovici gravidity, treba myslieť na tieto možnosti:

• hypertenzia existovala už pred tehotnosťou, pričom hodnoty tlaku krvi v prvej polovici tehotnosti boli dočasne normálne,
• izolovaná hypertenzia, ktorá sa po prvýkrát objavila až v druhej polovici tehotnosti (termín „izolovaná“ znamená, že pacientka nemá iné príznaky EPH-gestózy),
• ide o príznak komplikovanejšej a závažnejšej EPH-gestózy.

Základ liečby hypertenzie predstavujú tieto opatrenia:

• odstránenie stresu, častejší odpočinok cez deň,
• samosledovanie tlaku krvi (žena si pravidelne meria krvný tlak),
• podávanie antihypertenzných prípravkov, ktoré znižujú a normalizujú tlak krvi,
• podávanie magnéziových prípravkov (vždy konzultovať s lekárom, hlavne pri ťažších formách gestózy),
• úprava stravovacích návykov.

Ak nie je dostatočne účinná liečba v domácom prostredí, je potrebné tehotnú hospitalizovať, pričom okrem liečby hypertenzie je dôležité aj intenzívne sledovanie plodu, ktorý môže byť v dôsledku hypertenzie ohrozený.

Preeklampsia
V súvislosti s EPH-gestózou treba spomenúť i preeklampsiu. Taktiež sa prejavuje súčasným výskytom vysokého tlaku, odpadom bielkovín močom a opuchmi. Pri preeklampsii však ide o ťažšiu formu, resp. „vyšší stupeň“ EPH-gestózy. Zároveň znamená vážne ohrozenie pre matku aj pre plod – považuje sa za štvrtú najčastejšiu príčinu úmrtnosti matiek.

Rizikové faktory vzniku preeklampsie:

Na začínajúcu preeklampsiu často upozorní náhly prírastok hmotnosti u tehotnej, ktorý môže dosahovať až  1 – 1,5 kg za týždeň.

Pri preeklampsii môžu nastať poškodenie niektorých orgánov – najohrozenejšie sú obličky (napr. radikálne zhoršenie proteinúrie), pečeň, centrálny nervový systém, srdce, zrážanlivosť krvi a dokonca i placenta, ktorá má zabezpečovať výživu plodu. Následne sa môže objaviť zaostávanie rastu plodu, predčasné odlučovanie placenty alebo odumretie plodu v maternici. Predčasné odlučovanie placenty ohrozuje nielen plod, ale aj matku – hrozí riziko vykrvácania.

Následky
Nesledovaná a neliečená preeklampsia môže byť v niektorých prípadoch až fatálna – spomeňme napr. možnosť mozgového opuchu, mikrokrvácanie do mozgového tkaniva, poruchy zraku prejavujúce sa napr. mihaním pred očami, bolesti hlavy. V ťažších prípadoch môže nastať eklamptický záchvat, ktorý pripomína „klasický“ epileptický záchvat sprevádzaný typickými kŕčmi – negatívne dôsledky na graviditu a plod ani netreba vysvetľovať. Eklampsia sa spája s pomerne vysokou materskou úmrtnosťou.

Z ďalších príznakov možno spomenúť zvýšenú reflexnú dráždivosť spojenú s rozšírením reflexných zón, bolesti v epigastriu (v oblasti žalúdka) a pod pravým rebrovým oblúkom zapríčinené zmenami na pečeni a napínaním pečeňového puzdra, pľúcny opuch, krvácanie na očnej sietnici a ďalšie.

Z uvedeného je zrejmé, že v súvislosti s preeklampsiou existuje dostatok dôvodov na hospitalizáciu tehotnej ženy, a to aj v prípade, že ide o ľahšiu formu ochorenia, pretože stav tehotnej sa môže kedykoľvek zhoršiť.

Liečba
Je konzervatívna, základom je pokoj na lôžku, sledovanie tlaku krvi, hmotnosti, vylučovanie bielkovín močom a robia sa aj ďalšie laboratórne vyšetrenia v závislosti od iných ochorení tehotnej. V prípade narušenia zrážanlivosti krvi sa podávajú krvné preparáty, aby sa predišlo ohrozeniu života ženy pri pôrode práve z titulu nedostatočnej zrážanlivosti krvi.

Samozrejme, nevyhnutné je taktiež sledovanie stavu plodu, kde osobitný význam majú ultrazvukové vyšetrenia, hlavne sledovanie prietokov placenty – zisťuje sa, do akej miery si placenta „plní“ úlohu transportéra živín pre plod.

Pri zhoršení stavu tehotnej a výsledkov laboratórnych vyšetrení, ktoré signalizujú prechod do ťažkej preeklampsie, je potrebné tehotnosť ukončiť, a to aj predčasne – súčasný stav medicíny dáva v tomto ohľade väčšie šance predčasne narodenému dieťatku než plodu ohrozenému preeklampsiou, nehovoriac o možnosti, že gravidná žena môže komplexu preeklamptických faktorov podľahnúť. Z toho dôvodu je rovnako nevyhnutné zabezpečiť stabilizáciu stavu tehotnej ženy.

Po pôrode sa stav ženy, ktorá mala v gravidite primeranú lekársku starostlivosť, spravidla upraví. Pokiaľ bola preeklampsia zapríčinená len zníženou adaptabilitou organizmu počas prvej gravidity, je predpoklad na úspešné otehotnenie a vo väčšine prípadov aj ľahší priebeh gravidity v budúcnosti. V prípadoch, kde sa na vzniku preeklampsie podieľali iné faktory, je potrebné budúcu graviditu posúdiť s gynekológom, prípadne aj s iným špecialistom.

NABUDÚCE
Ochorenia v gravidite – akútne aj chronické, sú ochorenia, ktoré nemožno zaradiť do kategórie gestóz a vznikli buď pred graviditou alebo počas nej, no pravdepodobne pretrvajú aj po skončení gravidity. Tieto ochorenia predstavujú samostatnú kapitolu a niečo o nich si prečítate v ďalšej časti.