Sme všetci chorí v domácej karanténe s (ne)koronou - ako to zvládame?
Mnohé rodiny sú dnes, a budú aj zajtra vystrašené. Ani u nás doma to nie je jednoduché.
Aj my doma po sebe s partnerom kričíme, ja plačem po nociach do vankúša a hneď ako dokričíme a ja doplačem, tak sa postavíme rovnými nohami na zem a ideme dezinfikovať domácnosť, pohrať sa s deťmi, naučiť sa dačo so staršou, dať si lieky, vitamíny, pozrieť si dačo pozitívne v TV a napokon tajne na toalete aj všetko negatívne o svete ako takom...
Vy ste z Poľska prišli? Tam koronavírus nie je...
Môj príbeh sa začal v piatok (6.marca). Prišla som na pohotovosť s tým, že mám od príchodu z kúpeľov v Poľsku (29.februára) vyššiu teplotu, bolesti hlavy, kĺbov a svalov. Prišla som aj s celou anamnézou od mojich vyšetrujúcich lekárov aj s RTG snímkom ohľadom môjho problému s ľavým bedrovým kĺbom a bolesťami v ľavej nohe. Predpokladala som totižto, že buď mám teda mojou prehnanou pracovitosťou oslabenú imunitu natoľko, že ma dobehla chrípka, alebo som termálnou vodou uškodila kĺbu a nahnala si zápal.
Ošetrujúca lekárka v Lekárskej službe prvej pomoci v Martine, ma poslala na urgentný príjem do Fakultnej nemocnici v Martine. Na urgente som sa tak isto priznala hneď pred dverami, že mám zdravotné ťažkosti po príchode z Poľska a buď mám chrípku alebo zápal v nohe. Oni ma zas okamžite poslali na infekčné oddelenie s tým, že potrebujú mať od nich vyjadrenie či pacienta pri kontakte so zahraničím môžu vyšetriť.
Na infekčnom oddelení mi sestrička znovu pred budovou oznámila, že musím počkať vonku, kým sa dohodnú na postupe môjho vyšetrenia lekári medzi urgentom a infekčným.
Následne ma zavolali sestričky dnu do budovy a okamžite mi urobili stery z nosa a hrdla. Na základe toho, že som teda bola v nie rizikovej zóne, teda v Poľsku, ma poslali znova na urgent pre komplexné vyšetrenia. Následne pri zisťovaní aký záťažový pracovný týždeň (aj napriek horúčke) som mala za sebou, sme uzavreli diagnózu ako absolútnu vyčerpanosť s nedostatkom spánku a virózou. S tým, že to teda asi koronavírus nebude.
Dostala som lieky na spánok a povinný odych s odporúčaním, že teda nech ostaneme týždeň ešte doma všetci s rodinou aby sme pre istotu naozaj koronavírus mohli vylúčiť.
O tom, ako moje testy na koronavírus nikto neposlal
Víkend som prespala v horúčkach a v mojom prípade s minimálnym kašľom. V pondelok som zavolala naspať do nemocnice, ako dopadli moje testy na koronavírus. Lebo mám dve malé deti, ktoré začínajú kašlať a ten takmer 2 ročný ma prekonaný zápal pľúc spôsobený RSV vírusom a zároveň aj šelest na srdci.
Sestrička ma v systéme nevidela. Následne mi volal späť lekár, ktorý ma teda prijal na infekčnom, že kedže som nebola v rizikovej zóne, teda v Poľsku tak nemal dôvod posielať moje testy do Bratislavy.
Nechystám sa však podávať žiaden podnet na UDZS. Muselo by mi zomrieť dieťa na zápal pľúc, či mať iné závažné až život ohrozujúce zdravotné ťažkosti v najbližšom týždni spôsobené s koronavírusom, aby som mala čas, energiu a chuť bojovať s lekárom, ktorý nás ohrozil tým, že neposlal moje stery na testy. Čakajú nás najbližšie týždne veľmi záťažové chvíle, kedy budeme pravdepodobne potrebovať lekárov navyše. A v žiadnom prípade nepotrebujeme prísť o jedného lekára a jeho profesionálne myslenie tým, že sa bude hašteriť s pacientkou o tom, čo mal podľa nej urobiť.
Môj zdravotný stav sa podstatne zlepšil, prežila som si síce 4 dni v horúčkach, ale spánok bola cesta ako to v podstate nech to bola chrípka, viróza či koronavírus prežiť.
Ochoreli aj deti
Mojim deťom sa podstatne začal zhoršovať ich zdravotný stav od minulého pondelka, kedy som sa dozvedela o mojich testoch-netestoch. Môj partner začal byť unavený asi tak od piatku a ako on vraví „nachcípaný“, čo je ale pochopiteľné, kedže sa o deti a aj mňa stará už od minulého piatku.
Keď som volala s lekárom z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Žiline, a hovorila mu o celom tom našom príbehu a o tom, že mam choré deti, tak mi bolo jednoducho povedané, že NIE, nikto k nám nepríde odobrať vzorky a vyšetriť mi ich. Musíme ísť najskôr na vyšetrenie k obvodnému lekárovi-pediatrovi.
Kedže sme Bratislavčania a iba na tento rok sme sa prisťahovali do Martina, máme pediatričku stále v Bratislave. Najskôr nám predpísala elektronicky po telefonickom rozhovore Trifed a Pamykon, s tým, že teda dúfajme, že to je naozaj iba chrípka alebo viróza.
V stredu mi už obidve deti mali horúčky, suchý kašeľ a nevládali sa ani pohnúť. Našli sme ochotnú pediatričku, ktorá ich vyšetrila na základe komunikácie s hlavným hygienikom v Martine. Mala od neho informáciu, že koronavírus v Martine nie je potvrdený a deťom nie je potrebné robiť samozrejme testy.
Pediatrička radí: Ako ochrániť deti pred hrozbou koronavírusu?
Ako zvládame domácu karanténu
Momentálna domáca karanténa nie je o zavretí sa v domácnosti. Neustále sa to snaží vysvetliť aj pán profesor Krčméry asi vo všetkých doteraz jeho zverejnených rozhovoroch. Von medzi ľudí je potrebné ísť pri nevyhnutných nákupoch liekov a potravín a zároveň, ak vám to zdravotný stav umožňuje, je veľmi dôležité tráviť čas na slnku.
Málo ľudí si uvedomuje, aká záťaž nás čaká v prípade domácich karantén pri deťoch s rôznymi psychickými poruchami. Čaká nás obdobie depresií, samopoškodzovania, fyzického ničenia domácností, či výbuchov zlosti z ponorky a porušenia nejakého toho naučeného režimu u detí..
Začali sme si uvedomovať, že sme nepripravení. Že nemáme potravinové zásoby, nemáme lieky a nemáme rúška. Začali sme si teda reálne zisťovať ochranné opatrenia proti vírusu. Horúčka - nehorúčka, partner začal kompletne dezinfikovať celý byt a ja som začala obvolávať lekárne a zhánať rúška. Žiadne v Martine neboli ani v jednej lekárni kam som volala, až sa nado mnou uľútostila jedna pani lekárnička a darovala nám zo svojich zásob 4 rúška.
Museli sme zhodnotiť, čo naozaj potrebujeme na varenie, aké lieky, vitamíny, koľko máme peňazí na mesiac, ako si budeme deliť služby pri deťoch v noci, kedže sa spustili horúčky a jeden z nás musel byť pre ne funkčný následný deň a spustil sa celkom šialený kolotoč povinností.
Zavarili sme si mäso, nakúpili normálne množstvo potravín skoro ráno, keď ešte ľudia neboli v potravinách a aby sme nestáli v nekonečnom rade.
Kúpili sme iba balený chlieb a už od výroby balené pečivo, ovocie, ktoré má prirodzený obal (banány, mandarínky, pomaranče a podobne), veľa vecí sme objednali cez online obchod.
Nakupujeme v gumených rukaviciach, vytvorili si systém dezinfekcie zakaždým, keď prídeme z vonka dnu do bytu (celý byt utierame dezinfekčným prostriedkom, všetko čo ho sa dotýkame: kľučky, zem, dvierka, zásuvky, ovládače od TV, vypínače svetla, zapínače na spotrebičoch, zubné kefky časť, ktorú držíme, na detskej postieľke každú tyčku, všetko kam dočiahne to naše 2 ročné šidlo a tak podobne a po nociach ešte vyutieram celý výťah u nás v paneláku, kľučky, zábradlia a tlačidlá).
5 vecí, ktoré by ste mali v domácnosti určite dezinfikovať
Perieme si veci a to všetky bez ohľadu na materiál na 95 stupňoch, dezinfikujeme topánky ale aj tak ich nechávame vonku na balkóne aj so zimnými bundami.
Kúpili sme si z vitamínov omegu, vitamín C, zinok, a zopár fliaš vína a piva, deti majú vitamín C, vitamín D, omegu, brusnicový sirup a kvôli antibiotikám plus probiotiká.
Každé peklo sa raz musí skončiť
Včera teda v nedeľu, sa moja Bea konečne zobudila vyspaná a viac menej aj my. O jedno dieťa na starosť máme menej. Batoľa stále nie je v poriadku. Včera nám aj skončila tá naša dobrovoľná domáca karanténa, ktorá bola „pre istotu“ od dňa kedy sme boli v Poľsku.
Čakajú nás zlé časy, buďme na seba dobrí
Jediné, čo sa zmenilo v našich životoch je, že sme si uvedomili, že naozaj môžeme mať aj všetky peniaze sveta, zdravie si nekúpime. Nedokážeme si kúpiť ani jedno jediné rúško, nie to ešte zdravie.
Skončili sme ako národ, ktorý si šije rúška a háda sa o tom či môžeme ísť von vyniesť smeti lebo sme v domácej karanténe, namiesto toho aby sme si popísali služby v panelákoch, kto komu ako vie pomôcť.
Slovenské zdravotníctvo čaká ešte veľa zmätku. Nejaký neposlaný môj ster je len kvapka v mori problémov, do ktorých sa to naše zdravotníctvo rúti bez...bez všetkého, čo malo ostať v skladoch a čo už malo byť naskladnené od januára.
Skôr ako hejtovanie všetkého a všetkých a posielania negatívnej energie do vesmíru, urobme všetci všetko preto, aby sme urobili z nás ako národa, čo najviac schopných ľudí, schopných ľudí si navzájom pomôcť.
Môj príspevok je o tom, ako by sme mali rešpektovať najbližšie obdobie nechodenia do školy, ako by sme mali rešpektovať rúška na tvárach a aby sme mohli ukázať súdržnosť národa.
Prosím, rúška si meníme každých 20 minút, keď sme mimo domu, a respirátory by sa mali meniť aspoň 2x denne, teda cca po 8 hodinách používania. To pokiaľ sa cítite chorí a musíte si ísť nakúpiť. A všetkých ostatných by som chcela poprosiť, aby mali na tvárach hocičo, ak sa nevedia dostať k rúškam. To hocičo žehlite a perte na 95 stupňoch.
Ďakujeme za každú pozitívnu myšlienku a držme si palce, aby sme mali čo najskôr nad 25 stupňov Celzia.