Som zlá susedka? Ten hluk už neznesiem!

Som zlá susedka? Ten hluk už neznesiem!
1.7.2018 v kategórii Mama, autor Ivana, foto: istockphoto.com

Ivanka nám do redakcie napísala mail, ktorý je odozvou na náš článok o nepríjemnej susedke. Ivana, ako sama hovorí, je na tej druhej strane. Ona je tá, ktorá je pre svojich susedov "otravná" a jej príbeh si môžete prečítať ja vy. Možno ste v rovnakej situácii.

Pred pár dňami ste uverejnili článok o susedských vzťahoch. O nepríjemnej susedke, ktorá sa chodí sťažovať...

Moja reakcia je reakciou druhej strany. Pre mojich susedov som ja tá, ktorá im nedá "pokoj". Ale mám na to svoje dôvody.

Hluk u susedov mi nedal spávať

Dnes mam 45. Keď sa moji susedia prisťahovali, mala som cca o 12 rokov menej. Takže žiadna všetečná stará dáma.

Konflikt vznikol už pri prvých úpravách bytu. Najprv ma vytopili a keď som sa sťažovala, mladý muž (je odo mňa starší o 10 rokov) sa prišiel pozrieť a namiesto ospravedlnenia sa ma rovno opýtal:
"Viete kde ja robím?"
"Viem, a čo?"

Snažil sa mi naznačiť, ze pracuje na sociálke.  Dodnes som nepochopila. Neviem, či ubehol týždeň a moji milí susedia sa rozhodli využiť všetok  svoj voľný čas a ešte ráno o jednej hodine po polnoci škrabali steny... Predpokladám, že špachtľou dávali dole starú omietku.

S novými nájomníkmi automaticky počítate so stavebnými úpravami, ale nie s takou bezohľadnostou. Použila som metlu, ktorou som im zabúchala na plafón. Takže do oka sme si nepadli. Narodením detí sa to zhoršilo. Plávajúce podlahy sú v paneláku skúškou nervov. Vždy keď som sa sťažovala na hluk a dupot, odpoveďou mi bolo, ze sa dieťa učí chodiť po štyroch. O tom, ze zabudli alebo zámerne neodhlučnili podlahu, nechceli ani počuť.

Susedia nerešpektujú môj pokoj

Loptičky a kocky búchajúce o podlahu, chodítko alebo chodák, neskôr kolobežka ci kolieskové korčule, to všetko boli tak neznesiteľné zvuky, ze som si vypestovala neurózu.

Deti sú už veľké 8 a 11, ale ten dupot by sa dal prirovnať k dupotu konských kopýt a keď príde detská návšteva, tak to máte pocit, ze vypustili klietku opíc. Áno, takto nezdvorilo hovorím o tých rozkošných stvoreniach, ktoré donedávna vonku vodievali rodičia za ruku a ukazovali ich ako svoju najväčšiu pýchu.

Akonáhle sa zatvorili dvere bytu, zmenili sa na divokú zver. Môžem maľovať čiary na plafóne kadiaľ bežia. 8 ročný chalanisko s obľubou beží cez celý byt a v obývačke preskočí prah a jeho nohy dopadnú s obrovským buchotom na podlahu akoby chlapča vážilo 100 kíl.

A najradšej to robí, keď je už ďaleko po 22 - hej hod. A rodičia? Kapitola sama o sebe. Obidvaja zamestnanci onej štátnej inštitúcie, vysokoškolsky vzdelaní, tak to prvé dáva predpoklad, že pracovník, ktorý pracuje s ľuďmi je empatický a v druhom prípade aj inteligentný. Opak je pravdou.

Prášia mi smeti na balkón, už to nezvládam

Prášiť koberec cez balkón považujú za normálne. A ak mate čerstvo vypratú bielizeň, tak to je vaša chyba. A to ze si užívate trochu slnka na balkóne a popritom popíjate kávu, koho to zaujíma, upozornite teda suseda, ze halóóó ja tu mam jedlo na stolíku, tak mi hádam nebudete prášiť  nad hlavou.

A ten človek sa posunie o pár centimetrov a zastane rovno nad vami a na hlavu vám spustí koberec. Vlasy a nechty na parapete? Bežná záležitosť. Čo by ste chceli viac? A áno, to nie je všetko, vzlaľdom na to, ze osobná návšteva a upozornenie na hluk ci vyrušovanie, lebo idete na nočnú a potrebujete si  pospať neznamená nič, tak skúsite smsky. Vysoko účinné, lebo dráždia a otravujú. Až dovtedy, keď si na vás susedia počkajú a pri schránkach bez prítomnosti niekoho cudzieho vás slovne napadnú s napriahnutou rukou.

Nestačíte sa čudovať, aký slovník použivajú ľudia, ktorí by mali mať slušnosť a empatiu priam v popise práce. Dvaja na jedného. A na druhy deň sa nestačíte  čudovať,  pánko vám zaželá dobrý deň, zatiaľ čo pani vás zabíja pohľadom.

S odstupom času sa na tom smejem, ale vždy som v pozícii toho utlačovaného. Občas je mi do plaču a občas by som doslova vraždila. Dnes už chápem toho čudáka so slúchadlami na uchu, niekedy uvažujem o tom, ze si také kúpim.

Ďakujem, ze som sa mohla takto oslobodiť z trápenia.

Ivana

Chceme počuť aj Vaše príbehy. Napíšte nám o svojom živote, o jeho radostiach i trápeniach, podeľte sa s ostatnými mamičkami a môžno si pomôžete navzájom.
Píšte nám na adresu:
story@orbisin.sk