Z vašich listov...

Z vašich listov...
26.2.2011 v kategórii Mama, autor Redakcia, foto: istockphoto.com

Začalo sa to v októbri 2009. Chodila som do práce a cítila som sa oslabená, bez energie a pocit hladu bol niekedy neznesiteľný...

Začalo sa to v októbri 2009. Chodila som do práce a cítila som sa oslabená, bez energie a pocit hladu bol niekedy neznesiteľný. Rozhodla som sa, že si urobím tehotenský test, ktorý som mimochodom mala doma, nebolo to totiž prvýkrát, čo som si test robila. Žila som vtedy s priateľom, súčasným manželom a nechcela som, aby vedel, že sa niečo deje, kým som si nebola istá.

Na druhý deň som mala voľno, bola som doma a čakala som, kým priateľ odíde ráno do práce. Z okna som sledovala ako nasadá do auta a odchádza. V tej chvíli som bola v kúpeľni a už sa na tom pracovalo. Nervózna a napätá som čakala na výsledok a objavili sa pásiky, boli však veľmi slabo viditeľné. Zneistela som a rozhodla som sa pre ďalší test, no výsledok bol rovnaký. Neverila som vlastným očiam, bola som šťastná, no zároveň som sa bála reakcie mojej polovičky. Bavili sme sa síce o dieťati viackrát, no nevedela som ako to prijme. Nemala som to však ešte potvrdené od gynekológa. Celý deň som rozmýšľala, čo s nami bude, ako to celé dopadne.

Večer, keď sa priateľ vrátil z práce, videl na mne, že sa dačo deje. Spýtal sa ma a ja som mu na rovinu povedala, čo sa počas dňa udialo.

V momente, keď som vyslovila, že som asi tehotná, mi vyhŕkli slzy a pár sekúnd bolo ticho... Vravela som, že to nie je isté a na druhý deň som sa vybrala ku gynekológovi. Opäť som v napätí čakala na výsledok, ale márne. Môj doktor mi to totiž nepotvrdil, pretože sono nič neukázalo. Dohodli sme sa, že prídem na kontrolu o 3 týždne. So sklonenou hlavou som odchádzala z ordinácie a myslela som na tie dlhé 3 týždne.

Dočkala som sa. V daný deň som šla na kontrolu celá nervózna. Priateľ mal dôležité pracovné stretnutie, tak ma nemohol sprevádzať. Prišla som do čakárne a sadla som si, zrazu ma sestrička zavolala dnu. Môj gynekológ ma vyšetril a v tom som začula tú krásnu vetu GRATULUJEM, STE TEHOTNÁ. V tej chvíli som bola najšťastnejším človekom.

Prvý telefonát patril samozrejme priateľovi, ktorý bol tiež nervózny. Tešili sme sa obaja.

Moje tehotenstvo bolo krásne a môžem si povedať, že bezproblémové. Nevoľnosť ma potrápila iba v prvých 3 mesiacoch, aj to iba zhruba 3-krát. Keď som bola v piatom mesiaci tehotenstva, rozhodli sme sa s priateľom, že náš vzťah spečatíme. Naša svadba bola skromná, v kruhu najbližších, no o to viac sa nám páčila. Krátko po svadbe sme sa s priateľom presťahovali na Oravu, takže som zvyšok tehotenstva prežila v krásnom prostredí. Tu som samozrejme aj rodila.

Dlho očakávaný pôrod som si neustále predstavovala, no od začiatku tehotenstva som vedela, že budem mať sekciu. Mala som totiž nesúmernú panvu. V piatok 9.7.2010 som bola na kontrole u mojej novej gynekologičky, primárky gynekologického oddelenia a vravela mi, že som otvorená, tak aby som bola prichystaná a ak neporodím do pondelku, tak mi ona v pondelok urobí cisársky rez.

Prišiel deň D. Bola nedeľa 11.7.2010 a s manželom sme vstávali tak okolo 9-tej hodiny. Od rána som pociťovala akési bolesti a tvrdnutie brucha, spočiatku nepravidelné, no neskôr som si to odsledovala a kontrakcie začali pravidelne, neboli však neznesiteľné. Znášala som to v pohode. Doobeda som navarila, s manželom sme sa najedli, poobede sme mali ešte návštevu a potom som si už išla ľahnúť, lebo som sa už necítila veľmi dobre. Sledovala som hodiny a už som mala kontrakcie každých 10 minút, tak som si zobrala už vopred nachystaný kufrík a šli sme do nemocnice.

Moje dieťatko sa už pýtalo na svet. Na príjme bola veľmi milá pani sestrička, ktorá mi vypísala všetky potrebné dokumenty a zavolala službukonajúcu pani doktorku. Tá ma vyšetrila a zorganizovala pôrod. Večer o 22:15 sa nám narodil krásny synček s váhou 3100 g a dĺžkou 56 cm. Keď som ho prvýkrát uvidela, aj keď len na pár sekúnd, bola som najšťastnejšou osobou so slzami v očiach. Chcela byť iba so synčekom.

Týždeň v nemocnici ubehol rýchlo, ani som sa nenazdala a už sme boli doma. Od tej chvíle trávim všetok čas so svojím synčekom. Mimochodom, môj malinký anjelik sa narodil presne na termín a na finále majstrovstiev vo futbale, ktoré tatino kvôli nemu premeškal, ale myslím si, že toto bolo omnoho podstatnejšie. Dnes má náš krásny synček už pomaly 8 mesiačikov, rastie ako z vody a máme z neho obrovskú radosť.

Týmto by som chcela poďakovať nemocničnému personálu v Dolnom Kubíne, nakoľko som bola veľmi milo prekvapená z ochotného prístupu a starostlivosti. Sú to neskutočne milý ľudia a patrí im zato veľká vďaka.

Gratulujeme šťastným rodičom k narodeniu vytúženého dieťatka a želáme celej rodinke hlavne veľa zdravia a lásky.... A aká bola vaša cesta za vysnívaným bábätkom? Napíšte nám o tom!