Z riadkov prof. Štúra: Detské lásky a nelásky

Som rozvedená a mám trojročnú dcérku. Našla som si priateľa, ale moja dcérka ho odmieta a chce svojho ocina. Čo môžem urobiť, aby som jej neuškodila?

Môže to byť celkom dobrý človek, ale zámena lásky je dievčatku neprípustná. Je nešťastím, keď matka a dcéra majú odlišný objekt lásky, ktoré sa vzájomne vylučujú. Ale život si žiada vyriešiť aj tie najkomplikovanejšie situácie.

Cieľom tu nie je, aby dcéra prestala mať rada vlastného otca, skôr aby postupne prijala maminho nového druha. To nejde urýchliť, ani nasilu prebojovať. Je múdre rátať s časom. Veď tie vášnivé zaujatia proti náhradným rodičom nemávajú dlhé trvanie a naopak, pozvoľné utváranie si ďalšieho vzťahu môže mať oveľa hlbšie korene.

Prečítajte si: Ako dieťa v rozličnom veku vníma rozvod

Zabezpečiť dieťaťu kontakt s vlastným otcom a pritom postupne navykať na nového člena oklieštenej rodiny. Ešte nie je čas, aby sa nový hosť nasťahoval, ešte nie je vhodné, aby trávil s mamou a dcérou každú voľnú chvíľu. Chce to čas, chce to čas! Ak mama nebude odsudzovať otca a otec nebude grobianiť na nového matkinho partnera, pôjde to ľahšie.

Ak dievčatko stratilo – aspoň zo svojej každodennej blízkosti svojho milovaného tatina, bojí sa, aby nestratilo aj maminu, keby sa táto priveľmi upla na uja. Dajme jej pocítiť, že nič nestratila z maminej lásky, že ju má – aspoň chvíľami – ešte radšej, aj za otca.

Nie náhrada otca, ale prínos odlišného, iného vzťahu v živote. Ak by dcérka nemala s vlastným tatinom dobrý vzťah, ľahšie by sa zmierila s maminou novou známosťou. Ťažko trojročnej vysvetľovať celú zložitú situáciu, necitlivé by bolo označovať vinníka. Optimálne je hľadať výhody novej situácie, nech je koniec zvadám a zbytočným schválnostiam krokom k lepšiemu pre všetkých zúčastnených. Menej presviedčať ako reálne zažívať. 

Pokiaľ si aj otec nájde novú lásku, bude to pre dieťa pochopiteľnejšie, aj keď možno ešte komplikovanejšie. Vždy rozhoduje veľkosť človeka a ohľad na dieťa – tak málokedy sa vyskytujúci – má pri a po rozvode najväčší význam.

Prečítajte si: Problémy detí po rozvode

Dieťa nezaťahujte do partnerských sporov

Ale aj v prípade, kedy ten druhý rodič soptí síru a hnev na rozvedeného partnera, môžeme zachrániť veľa z citového života spoločného dieťaťa. Neznížiť sa k nadávkam, výčitkám, ohováraniu a preťahovaniu dieťaťa na svoju stranu. To býva jasné, ale ťažko dosiahnuteľné. Pocit ukrivdenia môžeme zaplašiť iba vedomím svojho správneho postoja a zvýšenou sebavýchovou. Hľadať chyby v sebe, nie v okolí, nás robí ľudsky príťažlivejšími.

Aby tie zlé životné zážitky nezanechali v dieťati hlboké jazvy, musíme mu priniesť dostatok radosti a optimizmu, schopnosť vidieť druhých ľudí nielen s ich chybami, ale aj prednosťami. Napomáhať vzťahu dieťaťa k nášmu bývalému partnerovi, ktorý je predsa len jeho vlastným rodičom.

Nežiarliť na ich vzájomnú lásku (ako je to ťažko!) a nájsť si v novom vzťahu a nových životných záľubách kus osobnej spokojnosti. Čím zo seba urobíme ľudskejšieho človeka, tým menej ublížime deťom svojimi minulými omylmi.

Prečítajte si. „Že budem slobodná matka, bolo mojím vlastným rozhodnutím.“