Vaše príbehy: Moje dieťa nepotrebuje jesť...
Mám krásnu 7-mesačnú dcérku Adelku. A som z nej zúfalá...
Moje tehotenstvo bolo bezproblémové, Adelku som porodila takmer na termín, spontánne, priebeh pôrodu bol normálny a po asi 5 hodinách som ju držala v náručí. Bola taká malinká, narodila sa s hmotnosťou 2,6 kg, čiže bola menšia, ale zdravá a krásna. Čo ma však trápilo, bolo, že od začiatku mala problém s prisávaním.
Keď dieťa odmieta jesť
Adelka sa trápila s jedlom od narodenia
Z pôrodnice som odchádzala úplne vyšťavená, síce som ju dojčila, ale moje bradavky boli úplne zničené, takže som, žiaľ, používala ochranné klobúčiky. V priebehu pár dní som mala minimum mlieka, predpokladám, že maličká neťahala dostatočne a klobúčiky tomu tiež nepomáhali. Nevzdávala som sa a odstriekavala som si mlieko každé tri hodiny, aby som oň neprišla.Dcérku som neustále prikladala s tým, že sa to „naučí“.
Začal sa kolotoč neustáleho odstriekavania, prevárania fliaš, uskladňovania mlieka v chladničke, pitia čajov a užívania tabliet na tvorbu mlieka, komunikovania s laktačnou poradkyňou a predovšetkým snahy naučiť malú papať z prsníka. Po niekoľkých týždňoch sa to podarilo, bola som šťastná, keďže som veľmi túžila dojčiť. No bolo to len na chvíľu...
Keď to spätne hodnotím, vždy bol s papaním malej nejaký problém. Aj keď už papať z prsníka vedela, hocikedy nechcela a plakala. Grckávala, ale to je u malých bábätiek normálne, kým prospievajú. Takto nejako to šlo zhruba do tretieho mesiaca.
Potom nastal totálny zlom a malá začala odmietať prsník, dodnes neviem prečo. Či bolo za tým to, že zle zvládala rast zúbkov, tokom mlieka alebo jeho chuťou..., neviem. Skrátka, začala plakávať a nechcela papať.
S ťažkosťami som dojčila do piateho mesiaca
Približne okolo 5. mesiaca som bola nútená prejsť na umelé mlieko a skončiť s dojčením. Myslela som si, že bude lepšie, ale nestalo sa tak.
Dcérka odmietala aj fľašu s umelým mliekom. Začali sa pre mňa príšerné mesiace. Malú sme museli pri jedení zabávať, menili sme polohy, skúšali rôzne typy fliaš a mlieka, čítala som kopu článkov na internete, skúšala gél na zúbky a čo bol najväčší extrém? Keď som musela 5-mesačnému dieťaťu šibrinkovať pred tvárou smartfónom s detskými pesničkami, aby sa najedlo...
Neznášam ten pocit bezmocnosti. Adelke ešte nevysvetlím, že jesť sa skrátka musí... Všetko by sa to ešte nejako dalo zvládať, no okolo 5. mesiaca prestala priberať. Dnes má 7 mesiacov a necelých 6 kg.
Mamy radia mamám: Dojčenie a RADY odborníčky!
Veľmi sa bojím, čo bude ďalej... Dalo by sa tu písať ešte veľa, napr. o tom, ako som začala skúšať príkrmy s nádejou, že ich bude papať lepšie ako mlieko. Omyl. Skúšala som lyžičku, dokonca aj fľašu s redším príkrmom. Ona skrátka nemá chuť jesť. Nechápem to... Ešte som sa zabudla zmieniť, že to celé sťažuje grckanie prúdom, ktoré sa nám rozvinulo niekedy okolo 4. mesiaca. Je to veľmi zvláštne, dva týždne nič, potom je to tu zase, je to kolotoč.
Čo spapá, to vygrcká
Skrátka máme dni, kedy sa napapá a hneď to vyvráti... Výslovný reflux nám na sone bruška ale nepotvrdili, záver bol taký, že je to hraničné... No a na poradni nám dnes dali papier na gastroenterologické vyšetrenie, keďže za posledné dva mesiace pribrala veľmi málo, pár stoviek gramov. Doteraz, kým ako tak priberala, to bolo len o tom, že jej nechutí, teraz mám nepríjemný pocit, že to bude niečo vážnejšie. Čítala som prípady, kedy takéto deti skončili na sonde. Mám veľký strach...
Grckanie u dcérky neprestáva, chuť do jedla je minimálna, mám pocit, že ak jej fľašu nedám ja, nejedla by. Dodnes fungujeme tak, že keď papá, musí sa pozerať na telefón. Zato sa nenávidím asi najviac..., ale zúfalé situácie si vyžadujú zúfalé riešenia.
Čo ma však nesmierne teší, je, že celkom dobre spinká, v tomto s ňou problém nebol, dokonca ani plaču nie je až tak veľa. Je to veľmi milé, usmievavé bábo, je dosť aktívna a zatiaľ nemám pocit, že by v psychomotorickom vývine zaostávala. ,,Len“ to papanie...