Trochu sebeckosti neuškodí... Nezabudnite ŽIŤ!

Martina Balážová | 26. máj 2016

Zabudli sme sa niekde v čase. Chceme byť dokonalé na každom mieste, v každej situácii. Zabúdame pritom na to najdôležitejšie - Žiť!...

Určite mi dáte za pravdu, že materská dovolenka je to najkrajšie obdobie v živote. Občas nás však premáha pocit únavy a beznádeje.

Najhoršie sú obdobia choroby nášho pokladíka. Keď prosíme za jeho uzdravenie, pociťujeme výčitky svedomia, že sme niečo zanedbali, alebo si nevšimli. Samozrejme, všetka zodpovednosť je na našich pleciach, my rozhodujeme, kedy a čo...Na druhej strane, nepoznám krajší pocit, ako keď si ma moje dieťa pritúli, alebo mi dá pusu na líčko.

Každodenné starosti o dieťa, varenie, upratovanie, nedostatok peňazí, to všetko sú okolnosti, ktoré nás neustále vzďaľujú od života, ktorý sme si vysnívali. Na úkor ostatných upadajú naše sny do zabudnutia.

Ani sa nenazdáme a problémy nám občas prerastajú cez hlavu. Namiesto usmiatej mamičky sme neraz podráždené a smutné. Myslíme si, že sme zlé mamy, keď to nezvládame a naša depresia naberá na obrátkach.

Pár kíl navyše nám sebavedomie určite nezvýši. Začíname sa hanbiť samé pred sebou, svojím manželom, uzatvárame sa do seba. Všetko statočne dusíme vo vnútri. Manžel pociťuje nezáujem a vysvetľuje si ho po svojom. Napriek radosti z detí, cíti smútok, že nie je v našom živote na prvom mieste ako kedysi. Rovnako ako my, upadá do melanchólie, hľadá si náhradu za našu nevšímavosť. Jednému stačí fľaška piva, iným výlety s kamarátmi.

,,Nevinný“ flirt mužom navráti trochu mužského ega. Občas stačí pekná mladá osemnástka, plná snov, elánu do života, smiechu a hlavne obdivu k nášmu manželovi a po čase sa nám zbalí a my sa pýtame, prečo. Zrazu mu nevadí neporiadok, či špinavý riad, ktorý nám kedysi vyčítal. Svojej láske je ochotný odpustiť všetko....Stačí mu len trochu obdivu.

Vráťme sa na začiatok. Zabudli sme sa niekde v čase. Chceme byť dokonalé na každom mieste, v každej situácii. Zabúdame pritom na to najdôležitejšie – Žiť! Veď chyby robia človeka sympatickým.

Pri každodennom stereotype zabúdame sami na seba. Je nám ľúto ukradnúť si pár chvíľ. Zdá sa nám to sebecké a pritom to môže byť osviežujúce pre celú rodinu. Určite ani manželovi nebude prekážať, ak si doprajeme relaxačný kúpeľ a večer budeme k nemu pozorné a nepadneme únavou spolu s našou ratolesťou. Pre oživenie vzťahu by určite nebol na škodu pekný romantický víkend. Venovať sa len jeden druhému, nemusieť variť, len oddychovať. Kto z nás si to môže dovoliť? Keď to nie je otázka peňazí, tak nemáme s kým nechať deti.

Priznám sa, u nás je to podobne. Napriek tomu sa nám podarilo ukoristiť si celú sobotu a vybrať sa s priateľmi do hôr. Svokra sa postarala o deti a tak nič nebránilo tomu, aby sme sa vydali na výlet bez nich. Prvýkrát po dvoch rokoch! V aute som sa cítila nesvoja, stále som čosi hľadala, niečo mi chýbalo. Nikto neplakal, nebolo treba cikať ani piť. Vedela som, že potrebujem ,,vypnúť“, a tak som sa snažila nemyslieť na všetko zlé, čo by sa mojim deťom mohlo stať a postupne som sa uvoľnila. Vychutnávala som si každú minútu. S kamarátmi sme pooprašovali spomienky, nasmiali sa. Všetko bolo zrazu akési jednoduchšie a krajšie. A ja pokojnejšia. Večer sme si šťastní vystískali naše deťúrence a pobrali sa domov spať. Keď nebudem kojiť, možno sa nám podarí ,,uchmatnúť“ si celý víkend.