Strach nie je dobrá emócia, ale prinúti nás byť ostražitejší: Čo viete o svojich deťoch?
Udalosti uplynulých dní nás šokovali a možno aj prinútili viac premýšľať o tom, s akými podnetmi, názormi a postojmi prichádzajú naše deti do kontaktu.
U tých najmenších vieme selektovať prichádzajúce informácie a ponúknuť im to, čo považujeme za vhodné a dobré. Školáci, stiahnutí skupinou v triede, na záujmových krúžkoch, partiou z dvora a v neposlednom rade médiami (vrátane populárnych aplikácií), sú ovplyvňovaní aj vonkajšími podnetmi, ktoré až tak veľmi regulovať nemôžeme.
My ako rodičia staviame základy osobnosti dieťaťa, v prvých rokoch sme to len my, ktorí mu sprostredkúvajú názory a formujú modely správania. Zasievame, a v ďalších rokoch už len zľahka usmerňujeme. Stále platné pravidlo výchovy je veľmi jednoduché a pravdivé – žite pekne a dieťa sa pridá. Vštepiť dieťaťu slušnosť a toleranciu sa nedá inak ako príkladom. Je to jednoducho tak.
Keď deti mlčia, ale pritom hovoria - Mami, potrebujem ťa
Dieťa považuje za správne to, čo sa deje doma
– či už sú to extrémistické postoje, agresivita, vulgarizmy – a prenáša ich do svojho správania vonku, mimo rodiny. Mnohých rodičov premohol strach. V diskusiách sa objavujú názory, či by nebolo lepšie učiť deti doma a izolovať ich od prípadného nebezpečenstva, ktoré im môže hroziť aj v takej inštitúcii, akou je škola. Nie je to cesta, ak je motiváciou k domácemu učeniu strach o dieťa.
Buďme všímaví
Deti sa menia. Menia sa ich obľúbené chute, hrdinovia, kamaráti, mení sa ich vkus aj postoje k určitým veciam. Ako často sa s dieťaťom rozprávate o tom, čo ho zaujíma? Koľko pozornosti venujete jeho záľubám a kamarátom? Diskutujete doma o udalostiach v škole alebo po športovom zápase? Pýtate sa a hlavne – počúvate svoje dieťa? Možno nekomunikuje slovami, ale oblečením, hudbou, výzorom, poruchami spánku, zlozvykmi. Venujte mu pozornosť. Neduste ho otázkami, skôr si nájdite čas na spoločnú aktivitu, ktorá môže otvoriť zatvorené dvere. Nestraťte svoje dieťa kvôli svojej vyťaženosti. Potrebujú nás, čo majú tri, trinásť, alebo tridsať.
Strácame svoje deti?
Buďme deťom oporou
Je to tak veľmi dôležité, aby v nás malo dieťa spojenca. Pozor, nie obhajcu, alebo hasiča jeho problémov. Skôr človeka, ktorý ho môže naviesť na riešenie a hlavne uši, ktoré počúvajú a náruč, ktorá objíma. Neodmietajme deti, ak majú ťažkosti. Neodvracajme sa im chrbtom – takého ťa nemám rád. Milujeme naše deti za to, že sú, nie za to, aké sú, alebo je to inak? Dôvera sa obnovuje ťažko, ak bola narušená, ale sme im najbližší a odmietanie najbližšieho človeka veľmi bolí. Dáva priestor na hľadanie alternatívneho pocitu bezpečia a pohody – kamaráti, návykové látky, sociálne skupiny s vyhranenými názormi a podobne.
Nestraťte svoje deti: 5 tipov, ako si udržať vzájomnú dôveru a blízkosť
S kým sa bavíš v online svete?
Nie, nenarúšate jeho súkromie, ak sa dieťaťa na rovinu opýtate, s kým si píše a čo ho zaujíma, čo sleduje v populárnych aplikáciách. Online svet nie je bezpečným miestom. Rodičovské zámky a používateľská kontrola je dostupná a využívajte ju. Nestaňte sa stalkermi, ale mali by ste vedieť, aké stránky navštevuje vaše dieťa, koľko času trávi na jednotlivých aplikáciách a s kým komunikuje. Ak prídete na niečo, čo nie je v poriadku, otvorte tému opatrne a prediskutujte to.
Strach nie je dobrá emócia, ale prinúti nás byť ostražitejší.