Športy a športové krúžky - 15. časť

Viete, ktorý šport spája nádheru surfovania, rýchlosť zjazdového lyžovania a pôvab tanca? Netušíte? Ak máte doma tínedžera, odpovedal by vám hneď. Je to

SNOWBOARDING
Surfovanie na snehu

Pokladá sa za jeden z najprogresívnejšie sa rozvíjajúcich športov. Z víťazov snowboardových súťaží sa stávajú rovnaké hviezdy ako slávni futbalisti. Pre veľa detí sú špičkoví snowboardisti vzormi a idolmi.

Mnohí rodičia však pri predstave, že ich -násťročný syn či dcéra bude „skákať na doske po snehu“, tŕpnu a zamietajú hoci len myšlienku naň. Zdá sa im, že riziko pri tomto športe je priveľké. My sa dnes spolu s  Mgr. Vladimírom Bachnárom zo Športového klubu SNUFF v Bratislave pozrieme na to, či je snowboarding naozaj taký nebezpečený. Takže zabudnite na všetky predsudky a huráááá do toho!

Ako vlastne vznikol?
Prvé pokusy o surfovanie na snehu sa objavili už v r. 1920 v USA. Ale až v r. 1965 sa istý Shermen Popen rozhodol spríjemniť zimné radovánky svojim deťom a spojením dvoch lyží im vyrobil dosku, ktorú nazval „snurfer“.  Za skutočného otca snowboardingu sa však pokladá Jake Burton, ktorý v 70. rokoch 20. storočia založil firmu, v ktorej sa zaoberal vývojom a propagovaním tohto športu. V súčasnosti je výroba snowboardovej výbavy v rukách renomovaných firiem, ktoré sa snažia o to, aby si neustále väčší počet záujemcov o tento nepochybne nádherný šport prišiel na svoje.

Čo je dobré vedieť?
Ak vás dieťa osloví s tým, že sa chce stať snowboardistom, je dobré si uvedomiť, čo všetko to obnáša. Hneď na začiatok L. Bachnár odporúča: „Ak chcete, aby sa iba naučilo správne jazdiť, využite služby snowboardových škôl v zimných strediskách. Ak však chcete, aby sa tomuto športu venovalo naplno, najlepšie je prihlásiť ho do snowboardového klubu, kde sa mu budú venovať tréneri počas celého roka. Snowboardová príprava totiž nepozostáva iba zo samotného jazdenia na snehu, ale aj z odbornej gymnastickej a kondičnej prípravy. Neslúži iba na dosiahnutie cieľov, ako napr. správne previesť určitý skok, trik, ale hlavne ako prevencia voči zraneniam. Pri jazde na snowboarde na jazdca pôsobí veľa rôznych síl a ak sa príprava zanedbá, môže sa jazdec časom zraniť.“ 

Do Športového klubu SNUFF možno prihlásiť deti počas celého roka. Sezóna tu začína v septembri a končí v júni. V iných kluboch to však môže byť inak. Viac informácií možno nájsť na internetových stránkach venovaných tomuto športu.

Kedy začať?
Mnohí rodičia sa pravdepodobne domnievajú, že surfovanie na snehu je vhodné iba pre pevné, silné a ohybné deti. Podľa L. Bachnára je však snowboarding vhodný pre široké masy. „V snowboardingu sa dieťa dokáže výborne realizovať. Nie je to len šport, je to aj štýl a spôsob života. Nerozvíja len telo, ale aj kreativitu. Je zábavný, prináša radosť z pohybu na čerstvom vzduchu a ani tréning nie je nudný. No neodporúčal by som ho deťom náchylným na zlomeniny, kedže sa pri ňom veľa padá a nie vždy do mäkkého.“ Tak ako prvé pokusy na lyžiach majú niektoré deti za sebou už vo veku 2 – 3 rokov, aj na snowboarde to mnohí skúšajú takto skoro. L. Bachnár však pokladá ideálny vek na zvládnutie začiatkov päť rokov, hoci v podstate je to individuálne.

Výbava
Tento šport určite nepatrí k tým lacnejším. Snowboard, oblečenie, obuv, lístky – všetko je záťah do peňaženky. Čo však odporúča L. Bachnár rodičom, ktorí sa predsa len rozhodnú zainvestovať do svojho dieťaťa? „Kvalitná snowboardová výbava je dôležitá hlavne pre deti a začiatočníkov. Uľahčí im začiatky na snehu. Starší dokážu fungovať aj s použitou doskou. Velký dôraz sa však kladie na bezpečnosť. Pre deti by mal byť samozrejmosťou vhodne vybraný snowboard so správne nastaveným viazaním a pohodlné topánky. Takýto detský set sa pohybuje okolo 300 €, ale pri nakupovaní cez internet to môže byť lacnejšie.“

V súčasnosti je na trhu veľký výber snowboardového oblečenia pre deti v rôznych cenových reláciách. Malí i veľkí sa nezaobídu bez nepremokavých nohavíc, bundy a  rukavíc. „A aby sme nezabudli na bezpečnosť, odporúčame každému zodpovednému rodičovi, aby investoval hlavne do prilby, chráničov chrbta (tzv. korytnačka) a chráničových nohavíc. Všetko toto umožní dieťaťu bezbolestne zvládnuť prvé kroky na snowboarde a taktiež v budúcnosti zníži riziko zranenia. Cena detskej prilby je cca 50 €, ostatné chrániče stoja podobne.“

Doska
Ak sa chce dieťa naučiť iba základom, vypožičajte mu dosku v požičovni. Ak ste sa však po zasadnutí „rodinnej rady“ uzhodli na tom, že to skúsi vážne a začne chodiť do klubu, kúpte mu dosku novú (výhodné akcie sú mimo sezónu v lete).

Pri kúpe je potrebné všímať si tri parametre, a to dĺžku, šírku a tvrdosť dosky.

Dĺžka – Doska postavená na výšku by mala siahať približne medzi bradu a nos. Dôležité je brať do úvahy aj hmotnosť snowborďáka. Prečo? „Ak bude na dosku priťažký, „potopí“ sa do snehu,  ak priľahký, bude sa mu doska ťažko ovládať. V špecializovaných predajniach však dokážu správne poradiť pri výbere.“ 

Šírka – Rovnako nastanú problémy aj so zlou šírkou. „S príliš širokou doskou sa pri každom oblúku poriadne nadrie. Ak bude doska priúzka, budú sa presahujúce topánky zarývať pri oblúkoch do snehu. Odporúča sa šírka, kedy topánky presahujú dosku pri špičke a päte cca o 1 cm.“

Tvrdosť – Priamo v obchode si možno tvrdosť dosky zistiť nasledovne: Dosku uchopíme jednou rukou, pätkou ju oprieme o zem a druhou rukou zatlačíme na predok. Doska by mala byť pružná, ale nemala by sa prehýbať veľmi ľahko. „Pre začiatočníkov je lepšia stredne tvrdá doska, v menších rýchlostiach je skvelo ovládateľná,“ odporúča L. Bachnár.

Viazanie a topánky
Ich výber je rovnako dôležitý. „Viazanie by malo topánku držať pevne a zároveň by malo byť pohodlné. Predajcovia vás určite upozornia na to, že existuje  mäkké, flow alebo step-in viazanie. Každé má svoje špecifiká,“ pripomína L. Bachnár a odporúča, aby rodičia deťom viazanie vyberali spolu s topánkami. Topánka musí do viazania dobre sadnúť. A tak ako existuje viacero typov viazaní, je to aj s topánkami.
    
Štýly jazdy
V snowboardingu sú rôzne štýly jazdy, rozdelené do niekoľkých skupín. Všeobecne sa delia na tri skupiny – Freestyle, Freeride a Carving.

Freestyle snowboarding
„Patrí medzi najpopulárnejšie odvetvia snowboardingu. Zahŕňa jazdu v neupravených terénoch, rôzne skoky, otočky, saltá a triky, jazdu v snowparkoch, zdolávanie prekážok a tiež snowboarding v halfpipe (U-rampa.) Pri freestyle je potrebné získať maximálnu voľnosť pohybu pri zachovaní dobrej ovládateľnosti snowboardu. Preto sa používajú mäkké topánky, freestylové viazania a snowboardy,“ vysvetľuje L. Bachnár.

Medzi freestylové disciplíny patria:

• halfpipe (U-rampa) – jazdec sa snaží urobiť čo najviac obtiažnejších trikov,
• big air – jeden veľký skok, pri ktorom sa snaží o čo najobtiažnejší trik, či ich kombináciu,
• slopestyle – jazda z kopca s niekoľkými menšími skokmi a prekážkami, opäť snaha o prevedenie čo najobtiažnejšieho triku, tu sa však hodnotí aj štýl jazdy.

V týchto disciplínach sa nehodnotí rýchlosť jazdy, ale kvalita a obtiažnosť skokov.

Carving snowboarding
Je to jazda po upravených zjazdovkách výhradne rezanými oblúkmi. Pri tejto disciplíne sa používajú tvrdé topánky, tvrdé viazanie a zjazdové snowboardy s nose iba vpredu. Carvingové disciplíny sú (podobne ako pri lyžovaní): zjazd – slalom – super-G.  Snowboarding má naviac paralelný slalom  a duálne super-G (jazdia dvaja pretekári naraz a rýchlejší vyhráva).

Freeride snowboarding
„Je zrejme najpopulárnejším štýlom, spája freestyl a carving. Predstavuje voľnú jazdu po neupravenom teréne, alebo po upravených zjazdovkách. Do tejto skupiny zaraďujeme tiež extrémny snowboarding. Využívajú sa pritom všetky druhy topánok aj viazaní.“ Do freerideových disciplín možno zaradiť boardercross – je to akýsi motokros na doskách, kedy pretekári štartujú v skupinách na trať plnú prekážok a výhrava ten, kto sa dostane dolu najrýchlejšie.

Technika jazdy
V začiatkoch dostanú malí i veľkí nadšenci množstvo rád. Jedna z najdôležitejších je v ujasnení si toho, ktorú nohu bude mať jazdec vo viazaní vpredu a ktorú vzadu. Podľa toho sa rozlišujú dva spôsoby jazdy – regular – vpredu je ľavá noha, goofy – vpredu je pravá noha. „Ak sa nevie správne rozhodnúť, pomôže mu, ak pokĺže v topánkach na snehu. Ktorú nohu dáva automaticky dopredu, tou sa bude riadiť aj pri snowboardovaní.“ Podmienkou pre stabilnú a bezpečnú jazdu je správny postoj. Na snowboarde sa stojí bokom k smeru jazdy a hlava je vytočená do smeru jazdy. „Veľa začiatočníkov vytáča spolu s hlavou aj celé telo (ramená), a to je zásadná chyba. Snowboard má totiž snahu ísť približne rovnobežne s osou ramien, tzn. že jazdec musí neustále vyrovnávať. Váha tela musí byť z väčšej časti na prednej nohe. Pri prenesení na zadnú bude snowboard zle ovládateľný. Pri jazde je nutné mať vždy mierne pokrčené kolená, tak sa zníži ťažisko, čo zlepšuje stabilitu jazdca a znižuje riziko úrazu v prípade pádu.“ Asi nikoho neprekvapí, že na začiatku končia malí i veľkí snowborďáci viac na zemi ako v stoji na doske. Správne padať sa však tiež treba naučiť. Hlavná zásada je nepadať na ruky. Spadnúť treba na kolená, alebo na zadok. Pomocou pred modrinami sú chrániče. Dôležitých rád je nepochybne viac, no tie už vaše dieťa/deti dostanú priamo na tréningoch...

Tréningy
V kluboch prebiehajú na snehu počas celej zimy. V Športovom klube SNUFF sú každý víkend od začiatku až do konca zimy. „Deti takto najazdia okolo 40 dní na snehu. Učia sa krok za krokom základy techniky jazdy, postupné zdokonaľovanie, až prejdú k jazde na prekážkach. Koncom zimy príprava pokračuje na ľadovcoch, kde deti počas jari a jesene najazdia v priemere ďalších 20 dní. Samozrejme, aj tu platí ako v každom inom športe, že ak chcete byť lepší, musíte trénovať čo najviac. Ideálne je najazdiť ročne 150 – 200 dní,“ hovorí L. Bachnár.

Okrem toho sa snowborďáci nezaobídu ani bez prípravy v telocvični. „Deti sa stretávajú v telocvični trikrát do týždňa. Počas gymnastickej prípravy sa venujeme hlavne základnej akrobacii a rozvoju koordinácie. Kondičný tréning pripravuje deti na záťaž, ktorú si vyžaduje tréning na snehu. Snažíme sa však tréning zostaviť tak, aby bol pre ne zaujímavý a zábavný.“

Ani doma malí športovci nevysedávajú iba pred počítačom či televízorom. Cvičiť treba vždy a stále. Náročné saltá a triky sú ťažké aj na suchej zemi, nieto ešte s doskou na nohách na snehu či ľade. Ideálne je preto, ak sa okrem iných športov venujú najmä gymnastike, pretože napomáha kvalitnej koordinácii.

Súťaže
Prvé neoficiálne Majstrovstvá sveta v snowboardingu sa konali v r. 1987 v talianskom Livingu a švajčiarskom St. Moritzi. V tom istom roku boli založené zastrešujúce organizácie NASA (North American Snowboard Association) a SEA (Snowboard European Association). Na zimných olympijských hrách bol po prvýkrát snowboarding predstavený ako ukážkový šport v r. 1994 v nórskom Lillehameri a v japonskom Nagane (1998) sa už pretekalo v U-rampe a obrom slalome.

Čo sa týka súťaží pre deti, momentálne sa na Slovensku môže zapojiť iba mládež staršia ako 15 rokov. Ako objasňuje L. Bachnár, kategória pre mladšie deti neexistuje. Dôvodom je malá základňa pretekárov a zlá finančná sitácia v slovenskom snowboardingu. Súťaže sa delia podľa disciplíny, v ktorej sa jazdia, na:  BIG AIR (veľký skok) – prevedenie triku na skoku, JIB SESSION – jazdenie na prekážkach (bedne, zábradlia...), SLOPE STYLE – je kombináciou skákania a jazdy na prekážkach. Vo všeobecnosti platí, kto skočí ďalej, vyššie, štýlovejšie a urobí trik väčšej náročnosti, vyhráva.

Áno alebo nie?
Tak ako? Rozhodli ste sa? Počuje vaša ratolesť rozhodné ÁNO alebo NIE pre snowboarding? Poriadne si to zvážte a ak si myslíte, že by to stálo za to skúsiť, urobte tak určite v renomovanom klube alebo počas jarných prázdnin v niektorom zimnom stredisku. Teda radšej u odborníkov, ako by to mal váš syn či dcéra skúšať kdesi potajme na kopci...

Informácie o Športovom klube SNUFF sú na www.snuffsnowboarding.sk. 

FOTO: archív klubu