Som závislá od svojich detí!
Som závislá. Verejne to priznávam. Nemôžem za to. Liečenie ale nepotrebujem.
Som totiž závislá od svojich detí, ich úsmevov, objatí, prítomnosti.
Keď si staršiu dcéru párkrát v roku zoberú "na noc" starí rodičia /zakaždým ich ponuku nemôžem odmietať/, cítim sa ako bez jednej ruky. V byte je tichšie, mladší syn sa často na ňu vypytuje.
Keď nie sú pri mne, chýbajú mi
Je to paradox: keď sa deti hádajú o hračky, kričia, pobehujú po byte a ja neviem čo skôr, túžim po tichu, len tak si počas dňa sadnúť ku kávičke, vyložiť si nohy, čítať. A keď občas taká situácia nastane /dcéra u babky, manžel so synom vonku/, akosi nie som "vo svojej koži" a chcem, aby už prišli. Viem, nie som jediná.
Zaujímavý názor na časté trávenie času vnúčat u starých rodičov vyslovil lekár - otec štyroch detí. Viedol prednášku v materskom centre na tému Vzťahová výchova. Jeho rodičia im ponúkali pomoc pri výchove, pri opatrovaní. Veľakrát odmietli, ale rodičia týchto rodičov boli vytrvalí.
Zlom nastal, až keď štvornásobný otec priamo definoval túto situáciu: "Vy ste si už svoje deti vychovali, teraz je rad na nás. Ak budeme potrebovať pomoc alebo radu, sami sa radi na vás obrátime."
Dovolenka s deťmi alebo bez detí?
Niektorí rodičia majú dilemu: dovolenka s deťmi alebo bez? Tvrdia, že s nimi si neoddýchnu, že môžu radšej zostať doma. Našťastie prevláda názor, že práve mimo domu, mimo bežného režimu a povinností sú deti poslušnejšie a rodina má na seba čas.
My sme jediný raz boli na dovolenke bez detí, v tom čase bez jedenapolročnej dcérky. Dva týždne v Bulharsku. Považovali sme za nevhodné ísť aj s ňou tak ďaleko autobusom. Nevravím, bolo skvele, veľa sme tam videli, žiadne starosti. Ale bolo nám smutno, veľmi smutno. Hlavne, keď sme stretávali kompletné rodinky. Vtedy sme si vraveli: "Aj naša malá sa tu mohla hrať v piesku. Určite by sa jej vo vode páčilo."
Moje dieťa na mne stále visí! Je to v poriadku?
Deti beriem so sebou, kde sa len dá. Úrady, nákupy, návštevy. Nepopieram, absolvovať veľké nákupy či vybavovanie na úradoch s drobcom v pätách alebo v kočíku /problémový pohyb s týmto dopravným prostriedkom je na samostatný príbeh/ je únavné. Dieťa ale nie je vec, ktorú odložím, keď nepotrebujem. Okrem toho, že drobec je so mnou, vidím ešte jednu výhodu.
Malý človek vidí "skutočný" život. V obchodoch - keď čosi chýba v chladničke, v kúpeľni, treba to kúpiť. Na úradoch - keď je nutné vyplniť tlačivá, zaplatiť účty. Izolované na záhrade alebo v dome u babky realitu nespozná.
V žiadnom prípade nechcem spochybňovať význam starých rodičov pre vnúčatá. Sú situácie, kedy ratolesti nemôžete vziať so sebou. Ak je choré, alebo by ste narušili jeho denný režim a pod. Vtedy sú babky, dedkovia skvelí pomocníci.
Máte doma choré dieťa? Rozmaznávaním sa uzdraví rýchlejšie!
Dieťa - záväzok, zodpovednosť
Potrebuje nás bez ohľadu na našu náladu a únavu. Ja naplno využívam čas, keď mám deti malé. Teraz ma potrebujú najviac. Uvedomujem si, že o pár rokov ja ako mama centrom ich pozornosti nebudem. Prídu kamaráti, rôzne záujmy. Už teraz mi je to ľúto.
Zatiaľ som veľmi rada závislá a teším sa, že je to vzájomné.