Sniežik sa nám chumelí

24.2.2009 v kategórii Mama, autor Marianna Slobodová, foto: istockphoto.com

Ukladám ožehlené veci do skrine a pristihnem sa ako si odušu, koncom februára, pospevujem pesničku o parádnej zime.

„Sniežik sa nám chumelí, zimička už prišla...lalala lalala." Ukladám vyžehlené veci do skrine a pristihnem sa ako si odušu, koncom februára, pospevujem pesničku o parádnej zime. Malá sa mi motá pri nohách a môj spevácky talent akosi nevie doceniť. „Mami, nepáči sa mi. Nepáči sa mi pešnička." Krúti hlavou a popri tom mi stíha "pomáhať". Vyhadzuje mi zo zásuvky všetky uložené ponožky. „Čevená, želená.." A mamička žasne. Najprv nad tým, kedy sa jej dvojročná dcéra naučila rozoznávať farby. Teda konkrétne zelenú a červenú. A potom žasnem nad tým ako rýchlo dokáže tie uložené veci rozhádzať. Pre seba si zamrmlem. Mamička už len uprace veci do skrine a ideme von.

Rýchlo hodím na seba lyžiarske veci a s nostalgiou spomínam, kedy som ich mala naposledy oblečené (pred tehotenstvom na poslednej lyžovačke... akoby som si rada zalyžovala..., až ma nohy "svrbia"). No na môj veru, už dlho stáli v skrini a treba ich trochu prevetrať. Volám na dcérku, ktorá mi úspešne zdrhá a krčí: „Hadaj ma! Hadaj!"  Keď ju konečne objavím v jej obľúbenej skrýši, rýchlo ju začínam obliekať. Pančušky, otepľovačky, sveter, rukavice, vetrovka, čapica, šál. Nie je tých vecí akosi priveľa?! Á....dokelu... Zabudla som na topánky. Malá už cupitá v papučkách na schodisko. Obujem ju, potom seba a zistím, že si môj poklad dovtedy stihol dať dole rukavice. Hreším najtichšie ako sa dá...ak sa to vôbec dá, no malá už opakuje. "Do riťkáouviec." Nechápem ako zvládajú ženy obliekanie viac ako jedného dieťaťa. Mne sa to v tej chvíli zdá nemožné.

Celá upotená víťazoslávne zatváram dvere na byte a už sa valíme von. Hurá! Po ceste dolu schodmi malej vykladám „observačný“ plán: "Postavíme si oobroovského snehuliaka, budeme nakladať sniežik do kýblika a sánkovať sa o dušu." Malá sa na mňa len usmieva a prikyvuje. „šehulak...mamina pogulaa.“

Letmo sa usmejem a uvedomím si, že na materskej je úžasne. NAOZAJ! Ocko práve sedí v kancelárii a zarába korunky a my dve sme tu spolu a tešíme sa so sniežika, ktorý nám napadal. A tiež zarábame korunky...Len dnes som si prvý krát povedala, že som, aj keď na zle platenej, materskej DOVOLENKE.