Skutočný príbeh: Aj nám sa to raz podarí!
Ako sa to dá zvládnuť, keď je cesta k vytúženému bábätku komplikovaná? Marcela už niekoľko mesiacov márne čaká na bociana. Podarí sa jej dočkať vysnívaného tehotenstva? Tento príbeh totiž nekončí pôrodom...
Krásne začiatky
S priateľom sme sa zoznámili pred vyše piatimi rokmi a hneď sme sa do seba zamilovali. Po troch rokoch sme si skúsili vzájomné spolužitie u rodičov, v podnájme a po úmornom hľadaní a vybavovaní sme si konečne kúpili NÁŠ bytík, NAŠE hniezdočko. Mysle sme mali plné prerábky, obkladov, nábytku a samozrejme, zaslúženej kolaudácie. Všetko bolo úžasné až do momentu, keď ma premkol pocit, že mi niečo, respektíve niekto chýba.
Niekto, koho môžem milovať...
...o koho sa môžem starať, niekto, kto zaplní prázdno, čo sa v mojom srdci zrazu objavilo. Veď čo vám budem vravieť, určite to poznáte. Áno, správne, mám na mysli dieťatko. Priateľovi sa tá myšlienka veľmi zapáčila, keďže má deti rád a na každé bábo v našej rodine hľadí s toľkou nehou. Potom prišli na rad úvahy z finančného hľadiska. Ale keďže obaja pracujeme, zarábame pomerne slušne a vlastný domov máme, bolo rozhodnuté.
Antikoncepcia dostala červenú
A plodné dni zelenú. Lenže čo by to bol za život, keby šlo všetko ako po masle. Po vysadení antikoncepcie som nedostala menštruáciu. Čakala som zhruba dva mesiace a nič. Tak som navštívila svojho gynekológa a kolotoč sa začal. Dostala som injekciu, ktorá mi menštruáciu vyvolala a tabletky, ktoré mali cyklus upraviť. Vraj je to po vysadení antikoncepcie bežný jav. Z krvných testov sa ukázalo, že mám nízky obsah estrogénu a zo sonografie sa vykľula „o nejaké to číslo“ menšia maternica. Takže prišli na rad ďalšie a ďalšie lieky, injekcie a vyšetrenia. Samozrejme, nielen moje, ale i partnerove. Tie dopadli našťastie výborne. Týmto sa mu chcem poďakovať za to, že pri mne stojí a podporuje ma. Svojím optimizmom a láskou mi dodáva silu presne vtedy, keď cítim, že už nevládzem ísť ďalej.
10 mesiacov snaženia
Dnes je to už (pre niekoho „len“) 10 mesiacov snaženia, injekcií, chýbajúcej ovulácie, liekov, vyšetrení... A STÁLE NIČ. I keď nie som ani tehuľka, ani mamička, napriek tomu som siahla po časopise MAMA a ja nielen preto, že tu nájdem vždy všetko dôležité, zaujímavé a zábavné, ale aj preto, lebo stále dúfam, že keď sa budem takýmito vecami obklopovať, raz sa stane to, po čom tak veľmi túžime.