Skazená mladosť

Skazená mladosť
21.6.2011 v kategórii Mama, autor Redakcia, foto: istockphoto.com

Príbeh jednej z vás... môže mladosť pokaziť príchod dieťaťa?

Dnešným trendom je mať dieťa tak tesne pred tridsiatkou alebo tesne po nej. Keď niekto vidí mladú mamičku s bruškom, ohováranie a čudovanie sa nemá konca - kraja.

Tak podobne som na tom aj ja. Našla som si priateľa, ktorý by mi zniesol aj modré z neba. Ja som zbožňovala deti a veľmi som sa tešila, až budeme mať s priateľom raz vlastné. Že to bude tak skoro, mi ani vo sne nenapadlo. Presne si pamätám deň,keď som sa dozvedela, že som prijatá na vysokú školu a zároveň v ten istý deň som sa dozvedela, že čakáme naše dieťatko. Slzy mi začali stekať po tvári...

Bola som šťastná, ale aj plná strachu, veď som mala iba 18, tesne po maturite a o budovaní nejakej kariéry sa už nedalo ani počuť. A čo bolo najhoršie? Ako to povedať rodičom?? Moji rodičia sú prísni a zarytí kresťania. Čakala ma ťažká úloha, ale nejako sa to vyriešiť muselo. Moji rodičia to dlho nevedeli predýchať. Hlavne môj otec, cítila som, že som ho sklamala. (Aj keď prečo? Lebo čakám bábätko? Ich vnúča?).

Veľa nocí som preplakala. Veľmi som tomu nechápala, veď dieťa je predsa dar od Boha. Sama mám štyroch súrodencov. Vzhľadom na to, že sme veriaci, začali naši organizovať svadbu. My sme sa chceli zobrať až keď sa bábo narodí. Ja kvôli tomu, že som tri mesiace trpela nevoľnosťami, ale naozaj veľkými. Mama ma vydierala psychicky tým, že ak sa nezoberieme, doma ma s bruchom vidieť nechce.

A tak bola svadba. Isto sa pýtate, či som ho neľúbila, však?Jasné a veľmi, ale snom každej ženy je mať krásnu svadbu a cítiť sa ako princezná, nie?Ja som ten pocit nezažila. Keď sme si s manželom hovorili svoje Áno, mala som pocit, že sa tam pred všetkými pozvraciam a v takomto duchu sa niesla celá svadba. A tak je jeden sen za mnou.

Začali sme spolu s manželom bývať a čakať na príchod bábätka.Tehotenstvo som znášala dosť zle, tak už som sa tešila, kedy to konečne príde. A dočkala som sa. Narodilo sa nám krásne zdravé dievčatko. Pôrod prebehol rýchlo a manžel bol celý čas so mnou, za čo mu veľmi ďakujem.

A čo moja mama? Skoro pri každom rozhovore mi spomenie: "To si ale dopadla..." Trochu smutné, počuť toto od svojej mamy, ale už si pomaly zvykám. Malá už má 4 mesiace a jej babka si ju zatiaľ ani raz nezobrala von, aby som si oddýchla, som zvedavá, kedy sa toho dočkám :)

Ja si naopak myslím, že moja dcérka je to najcennejšie čo mám a veľmi ju milujem. Budem sa jej snažiť dať všetku moju lásku a hlavne to, čo som od mojej mamy nikdy nedostala. Teraz mám 19 a nemyslím si, že nemôžem dať svojej dcérke to, čo by jej dala 30-ročná. Takže chcem zároveň povzbudiť všetky mladé mamičky,aby sa nebáli, veď mladý človek to zvláda oveľa ľahšie.

P.S.: S manželom budeme o chvíľu spolu 4 roky a milujem ho stále viac a viac a až teraz si uvedomujem, že nie je dôležité mať rozprávkovú svadbu, ale najpodstatnejšie je, kto ťa bude čakať pri oltári...