Žijem normálny život. Asi nie som normálna.
Donedávna som bola v úprimnom presvedčení, že je normálne, keď žijem v stabilnom manželskom zväzku. Spokojnom a šťastnom...
Avšak po prečítaní viacerých diel súčasných slovenských spisovateľov som sa musela vážne zamyslieť.
Prebudil sa vo mne pocit, že som asi spadla z vesmíru, keď s absolútnou prirodzenosťou prijímam fakt, že žijem v zrelom a fungujúcom vzťahu. Že svojho muža nepodvádzam a rovnako oddane je verný aj on mne. U takého Matkina, či Urbaníkovej (a ďalších) by som z toho vyšla ako „naivná krava, ktorá nevie, kde je sever“. Že môj muž pretiahne každú druhú študentku, ktorá zaklope na dvere jeho vysokoškolskej kancelárie.
Žena doma: Môj milý muž, už nie som tá žena, ktorú si si vzal
Existujú ešte "normálne" vzťahy?
Samozrejme až potom, čo zistí, že pod jej krátkou a neodolateľnou sexi sukničkou sa neskrývajú (žiadne) čipkované nohavičky, ale priamy a jednoduchý prístup k nezáväznej rozkoši. Tak mi napadlo, že by som ich mohla pozvať k nám na návštevu. Myslím tých slovenských autorov, nie môjho muža s jeho študentkami. Aby videli, že existujú aj NORMÁLNE vzťahy.
Za posledné dva týždne som zhltla niekoľko plnohodnotných diel našich súčasníkov, ale normálny, fungujúci vzťah som v nich hľadala márne. Ani jeden jediný... všetci sa hádajú, rozchádzajú a dávajú znovu dokopy, milujú a podvádzajú, bijú a potom udobrujú... Manželia, manželky, priatelia, priateľky... aj milenci a milenky.
Hemží sa to hádkami, neverou a neplánovaným tehotenstvom. Harmonické vzťahy buď načisto vymreli alebo sú tak príšerne nudné, že nestojí za to písať o nich ani vo vedľajšej úlohe. Vážne ma to prinútilo sa zamyslieť... či som skutočne taká naivná, divná alebo som proste len jednou z mnohých odchýliek od normy... Vulgárny jazyk, mne taký cudzí na mňa kričal z každého zo spomínaných diel. Ako prirodzenosť života, literárny realizmus.
Klamstvá zo spálne: ako klamú muži a ako ženy?
Kde to žijem? Čo som to za človeka?
Prepánajána, veď ja nefajčím, nechľastám, nenadávam. Dokonca sa snažím zdravo žiť! Musím byť priam zabijacky nudná, alebo priblblá, že si neuvedomujem krásy, ktoré mi život ponúka. Keď ich vidím v osemhodinovom spánku, pravidelnom stravovacom režime a v usporiadanom rodinnom živote. Napriek všetkým mojim výhradám som tieto slovenské diela čítala so záujmom aj s obdivom.
Slovenskí autori majú predsa len čo ponúknuť aj náročnému čitateľovi. Našla som v nich inteligenciu, humor aj vzrušujúce zápletky. A plánujem v tom pokračovať. Vlastne som vďačná za to, že ma tieto diela priviedli k tomuto druhu úvah. Že je vlastne výnimočné to, čo doma mám.
Pustila som sa do sledovania svojho okolia, zaskočená novými obzormi... a hľadala som. Odhalila som prekvapivé zistenia. V mojom okolí je skutočne ťažké nájsť pár mojej vekovej kategórie (25-30 rokov), ktorý by žil v spokojnom a harmonickom zväzku. Skúsila som teda zaloviť v starších ročníkoch... moje štatistiky skončili pri čísle dva.
V celom mojom bohatom sociálnom okolí som našla dva šťastné manželské páry, ktoré svoju spokojnosť zdieľajú už vyše dvadsať rokov. Takže to zrejme nebude len taká literárna kvázirealita...
Žijem v mikrosvete, kde vzťahy fungujú podľa pravidiel
Najskôr mi opis jednej zo spomínaných kníh „je pravdivejšia ako život“ prišiel absurdný. Ja žijem celkom iný život. A tiež je pravdivý. Keď som sa inšpirovaná literárnymi príbehmi poobezrala okolo seba, zistila som, že možno žijem v takom milom malom súkromnom mikrosvete, ktorý síce vôbec nie je dokonalý, ale určite som s ním spokojná viac ako by som bola v tom slovenskom literárnom.
Tak aspoň dúfam, že mi to dlho vydrží. Nenechám sa však odradiť, práve naopak! Naďalej sa budem ponárať do príbehov hrdinov a možno aj natrafím na nejaký ten praobyčajný a hlavne fungujúci pravdivý vzťah muža a ženy, ktorý síce má svoje problémy, ale vie sa s nimi zrelo popasovať, bez zbytočných vulgárností, nevery a utiekania sa k alkoholu, či drogám. V tomto smere skutočne držím našim autorom päste, pretože nie je jednoduché písať o veciach, ktoré fungujú...
Do čítania, dámy! :)
