Roman Pomajbo: Mama, ty budeš so mnou stále...
Hovorí sa, že rodičov a súrodencov si nevyberáme. Ja si to ale nemyslím. Podľa mňa má každý takých rodičov, akých si zaslúži.
A aj keď si niekedy o nich myslíte svoje, alebo vás momentálne rozčuľujú, tak stále sú to oni – vaši rodičia a to nikdy nezmeníte. My sme si ich vybrali a oni si vybrali nás. Keby s týmto názorom aj niekto nesúhlasil, vymeniť ich nemôžete. Takže to treba prijať.
Všetko, čo sa deje okolo nás, koho stretneme, s kým sa rozídeme, všetko, čo sa nám deje, má nejakú príčinu. Dnes ešte nevieme, prečo to tak je. Odpoveď je v budúcnosti (alebo aj nie).
Roman Pomajbo: Píšem svojmu synovi list...
Mama Anička
Tento svoj blog by som chcel venovať svojej maminke. Volá Anička a otec Janíčko. Neustále mi niečo zrkadlia, pripomínajú a nech sa deje čokoľvek, cítim, že ma veľmi, veľmi milujú. Maminka má ešte štyroch súrodencov a je najstaršia. Narodila sa v Prahe. Jej mama bola prvá kuchárka v pražskej Korune na Václavskom námestí! Výborne varila a moja maminka to po nej zdedila. Nech som žil akokoľvek: sám, s frajerkou, alebo s rodinou, vždy som mal chladničku plnú chutného jedla od mojej milovanej maminky! Je to pre ňu to najviac, čo môže svojmu synovi dať. A ja som, samozrejme, šťastný a všetky ženy môjho života jej môžu ďakovať.
Celý život sa snažím mame lásku opätovať
Keď som bol malý, kreslil som jej výkresy, písal listy, alebo recitoval básničky. Nikdy nezabudnem, ako plakala na MDŽ, keď som spustil báseň Mama od Eleny Čepčekovej: Mama, ty budeš so mnou stále?... ty neodídeš, však? Strážiš nás ako hniezdo vták a mám ťa strašne, strašne rád.
Každá mama za svoje dieťa dýcha. Raz, keď som bol na druhom konci sveta, som si to uvedomil v plnej miere. Mne sa totiž stále stávajú výnimočné veci. A nebolo tomu inak ani v Austrálii. Zrušili mi školu, prišiel som o ubytovanie, rozišiel som sa s frajerkou, robil som podradné roboty a nikomu som poriadne nerozumel. Bol som úplne zúfalý.
A vtedy (aj napriek tomu, že ste už dospelý) som si to v plnej miere uvedomil. Keď sa ti čokoľvek stane, stratíš všetkých naokolo, nič sa ti nedarí a máš pocit, že si tu sám a všetci sa ti otočili chrbtom, tak rodičia ti vždy zostanú. Zavoláš im a oni sú tu stále pre Teba. Oni sú nemenní. Tí Ťa nikdy nezradia. Nech sa s Tebou deje čokoľvek, stále sú tu. Tvoji rodičia. Tvoja mama, Tvoj otec.
Dnes mám už štyri deti a uvedomujem si, ako je každá mama dôležitá.
Mama je láska
Je istota.
Je bezpečie.
Každý z nás má tú svoju. Ja by som chcel svojej maminke takto verejne vyjadriť nesmiernu vďaku a lásku za to, ako ma vychovala. Že to so mnou vydržala. Že ma nikdy neopustila a bola pri mne v dobrom aj zlom.
Ľúbim Ťa, mami!
Roman.