Riadky skvelej matky: Ja ho ucicíkam!

Riadky skvelej matky: Ja ho ucicíkam!
26.2.2017 v kategórii Mama, autor Stella Langová, foto: istockphoto.com

Počas tehotenstva som si o pôrode naštudovala všetko. S obráteným žalúdkom a pizzou v ruke som si pozrela aj videá, lebo som sa niekde na nejakej múdrej stránke dočítala, že sa to má.

Prečítala som si všetko o správnom dýchaní a funení a tlačení. O rôznych pôrodných polohách, o ktorých v reálnom živote môžem vo väčšine našich pôrodníc len snívať. Hoci som nenavštívila žiadny kurz, pretože mi tieto davové záležitosti vôbec nevoňajú, dá sa povedať, že na pôrod som bola doslova „nadupaná“.

Pôrodom sa to celé iba začalo...

Strašne som sa na to tešila. Prišiel deň D a dieťa si hovelo v brušku. Nič. Zopár falošných kontrakcií, ale inak nič výnimočné. Po týždni čakania sa predsa len rozhodlo, že teda pôjde omrknúť, či tam vonku nie je niečo lepšie pod zub.
No a to bol ten kameň úrazu. To „pod zub“. Pôrod bol super, za 4 hodiny bol krpec na svete. Na nič naštudované som si nespomenula, ale aspoň ma hrial pocit, že som o tom niekedy čítala, tak snáď si podvedomie niečo vykope samé.
Takže, krpec bol vonku, pomerali ho, povážili, doniesli ukázať. Fakt krásny pocit. Po všetkých tých tortúrach po pôrode ma konečne previezli na izbu a za hodinku už za mnou docválala sestrička aj s malým buchtíkom.

Bol fakt krásny a ja som sa nevedela vynadívať... Tie očká, malé rúčky, nožičky, noštek... Zo snívania ma prebrala sestrička: „Priložte si ho!“. „Ako kam???“ zažmurkala som ako novopečená mama. „To nemyslíte vážne! Na prso!!!“ tresla mi do očí a zdúchla preč. 

Dojčenie? Na to som v prípravách nejako pozabudla

No super, pomyslela som si. Do frasa. Za tých 9 mesiacov som si o dojčení neprečítala vôbec nič. Trošičku som pozabudla, že ono to bude chcieť jesť. Detail. Malý kukal na mňa, ja na neho. Fakt nevydrží bez jedla? Aspoň tých pár dní, sakra.

Kým prídem domov, potom mi už segra nejako pomôže. Docválala sestrička. „Tak čo, podarilo sa?“ Priznala som sa, že to nejako neviem a či by nemohla pomôcť. Odkázala ma na tabuľu na chodbe. Sexy krokom ranenej srny som sa doplazila k obrázkovej tabuľke.

Nooo, tak nejako som si to predstavovala. Lenže mne to akosi nejde. Na obrázkoch to vyzerá celkom jednoducho. Zlomená som si vyliezla na extrémne vysokú posteľ a začala nacvičovať. Dieťa nedržalo tvar, všelijak sa krútilo.

Prečítajte si: Niekoľko faktov o nočnom dojčení

Bola som zúfalá. Moja milovaná sestra mi priniesla Vineu, homeopatiká. Na druhý deň však na rad prišla striekačka, keďže malý bol hladný a stále plakal. No nevadí, utešovala som sa. Tak budeme striekačkovať a doma potom nacvičíme.

V nemocničnom strese som nebola schopná normálne uvažovať. Nezdalo sa mi, že by mi prsia narástli, a tak som bola presvedčená, že nikdy dojčiť nebudem. Napriek tomu som trénovala, našla som si polohu „poležiačky“ a tak sme obaja unavení zaspávali. Nešlo to však tak, ako som si predstavovala, ale stačilo to na to, aby pribral a mohli sme ísť domov.

Bola som odhodlaná pre najlepšie umelé mlieko

Moja prvá ohnivá čiara po príchode smerovala do hypermarketu. Bola som odhodlaná nenechať svoje dieťa trpieť a kúpiť mu to najlepšie umelé mlieko pod slnkom. Sestra ma odhovárala, ja som však bola tvrdohlavá.

Bolo pár dní pred Vianocami, a tak som sa bála, že to mlieko počas sviatkov už nikde nekúpim a malý mi umrie od hladu. Dobehla som rovno k regálu s umelými mliekami. No paráda, nádherný výber, krásne lákavé krabice.

Toto bude to najlepšie pre moje dieťa! Nevedela som sa vynadívať na obaly, obzerala ich, čítala, vyberala. Keď som sa asi po hodine a pol dostala konečne k víťazovi mojho náročného kastingu, skoro mi vypadli oči z jamiek. Cena!

Tá cena ma zabila. Ešte chvíľu som pozerala ako teľa na nové vráta. Potom som sklopila zrak na moje prsia. No neexistuje! Takúto zlatú baňu mám pod svetríkom a nevyužijem to? Neprichádza do úvahy, aby to nešlo.

Prečítajte si: Problémy s dojčením: prečo si kazíme dojčenie zbytočnými obavami?

Nakoniec zvíťazilo dojčenie a materské mlieko

S úsmevom okolo celej hlavy som utekala domov. Manžel na mňa kukal, či mi načisto preskočilo, pretože som sa vyzliekala už vo výťahu. Zobrala som malého a trénovali sme a trénovali. Každú polhodinu, každých 15 minút. Nielen každé 3 hodiny, ako mi to naordinovali v pôrodnici. A aj celú noc. 

Ráno som sa zobudila unavená. O niečo som zavadila lakťom. PRSIA!!! Moja radosť zobudila aj zvyšok domácnosti. Manžel to ocenil divným úsmevom. Malý sa zobudil a začal plakať. Priložila som ho a on krásne papal. Napchal sa priam do bezvedomia, z prsa mi doslova odpadol.
Odvtedy uplynulo 16 mesiacov. Už sa síce zasa začínam podobať na lentilkovú lady, ale stále dojčím. Na to nočné a občas aj denné „ucicíkanie“, ako to ja volám, to bohate stačí. 

Prečítajte si: Strava dojčiacej matky - 6 zásad pre dojčiace mamičky