Prvé topánočky

19.3.2009 v kategórii Mama, autor Kaja, foto: istockphoto.com

Naše malé dievčatko oslávilo rôčik. Rozmýšľali sme, čo by jej urobilo radosť a čo by potrebovala.

Naše malé dievčatko oslávilo rôčik. Rozmýšľali sme, čo by jej urobilo radosť a čo by potrebovala. Nakoľko začala robiť prvé krôčiky (aj keď ešte ťarbavé a nesmelé), rozhodli sme sa pre kúpu prvých topánočiek.

Dlho sme zvažovali, aké kúpime. Pomohli nám aj články v Mama a ja. Rozhodli sme sa na základe odporučenia našej pediatričky pre kožené sandáliky s plnou pätou od slovenského výrobcu.

V poliklinike, ktorú navštevujeme, je aj obchod s obuvou. Výber je skutočne pestrý. Predavačka bola ochotná a rada nám ukázala viac typov. Vybrali sme pekné hnedé sandáliky na remienky. Boli drahé, na koruny vyšli niečo cez 500,- Sk. Ale čo rodič neurobí pre to, aby sa maličká nožička zdravo vyvíjala?

Rozčarovanie prišlo po mesiaci a pol. Topánočky sa začali „rozpadávať“, hoci sme na ne dávali pozor. Používali sme ich len keď sme chodili a aj to výlučne po byte. Vonku sme sa ešte vozili v kočíku.

Dierky na päte sa zväčšovali. Nechcela som „neodborne“ zasahovať zašívaním, tak sme sa s manželom dohodli, že ich vyreklamujeme. Veď neboli lacné!

Ďalšia studená sprcha nás čakala v predajni. Tá milá pani predavačka už nebola milá. Naopak! Kričala po nás, že čo sme s obuvou robili, že či boli tri roky nosené!! Manžela to nahnevalo, tak sarkasticky poznamenal, že či predávajú staré topánky?! Len neochotne vyplnila reklamačný formulár...Prišlo mi ľúto – tá zmena správania. Veď sme za to nemohli! Naozaj je pravda, že „keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú“. A to platí aj pre niektorých obchodníkov. Škoda, že ochota chýba aj pri reklamácii.

Je to už mesiac a my stále čakáme... Nemáme ani topánočky, ani peniaze. Čakáme na vyjadrenie výrobcu, ktoré má každým dňom doraziť.
Verím, že všetko dobre dopadne, veď „náš zákazník – náš pán“, len keby to čakanie nebolo také dlhé...