Pre oteckov: šťastie praje pripraveným?

PhDr. Adam Suchý | 31. október 2016

Lekári, psychológovia i novinári sa zvyčajne predháňajú v tom, ako poradiť nastávajúcim mamičkám, aby sa čo najlepšie ujali svojej novej úlohy.

Kto sa ale stará o novopečených oteckov, ktorí sa razom ocitnú na vedľajšej koľaji a ešte sa od nich očakáva, že sa rýchlo zapoja do života novej rodiny?

Príprava na otcovstvo

Hovorí sa, že šťastie praje pripraveným, ale ruku na srdce – otcovstvo nie je autoškola, takže pripraviť sa naň je v podstate nemožné. Je to ojedinelá a ďalej neodovzdateľná skúsenosť, a pokiaľ by si ľudia zakladali rodiny až vo chvíli, keď sa cítia na podobnú úlohu pripravení, ľudstvo by pravdepodobne rýchlo vyhynulo.

Taktiež sa vraví, že tehotná nie je len žena, ale tehotný je pár. Napriek tomu sú však muži prežívajúci tehotenstvo so svojou partnerkou považovaní skôr za čudákov. A v neposlednom rade sa hovorí, že ak by mali byť tehotní muži, nezvládli by to údajne ani psychicky, vzhľadom k rozkolísaným hormonálnym hladinám, a ani fyzicky, kvôli stavbe chrbtice a posadeniu panvy (laicky povedané, vraj by padali na brucho). Ako sa teda majú muži pochlapiť, pozbierať svoje sebavedomie a stať sa úžasnými, usmievavými oteckami z televíznych reklám na rodinné šťastie?

Prečítajte si: Tehotenstvo: kríza vo vzťahu?

Všetko je inak

Dámy a páni, zabudnite na filmové scény úžasných a nadšených mužov, ktorým správa o čerstvom tehotenstve ich partnerky navždy zmení život od tohto povestného okamihu. Realita je taká, že mužskému pokoleniu celý rozsah novej skutočnosti jednoducho nedochádza (a tak je to správne, pretože pokiaľ by sme vedeli presne, čo nás čaká, mnohí z nás by sa k otcovstvu pravdepodobne nikdy neodhodlali).

Žena s rastúcim bruškom a s mužom ešte stále tvoria pár, ktorý môže bez obáv ísť do kina, na plaváreň, na príjemnú večeru do reštaurácie, na prechádzku, môže spať do obeda alebo ponocovať... Keď potrebuje niečo kúpiť, alebo niekto zavolá a vyzve partnerov na večernú akciu, stačí v podstate len niekoľko minút a obaja môžu spoločne vyraziť von s myšlienkou niekde si niečo zajesť a byt sa uprace napríklad niekedy ráno.

Dokážete si podobné životné situácie predstaviť? Výborne. A teraz na všetky zabudnite. Po narodení dieťaťa sa vám totiž niekoľko rokov nepodarí ani jednu z nich zrealizovať. Váš životný štýl sa úplne zmení, pričom pre muža býva mnohokrát najhorší chronický nedostatok neprerušovaného spánku. Pre mátohu tmoliacu sa po byte sa potom stane zúfalou modlitbou veta, na ktorú je však väčšina žien pomerne dosť alergická:

„Ale ja predsa chodím do práce...“

Prečítajte si: Mávajú aj otcovia krízu?

Tu bude postieľka

Úplne nový životný rytmus a organizácia času nie sú tým posledným, čo môže pánov na nevychodenej ceste otcovstva stretnúť. Teraz už vedia, že sa všetko prispôsobuje tomu malému jačiacemu zázraku, vedia, že noci bývajú bezsenné a taktiež pochopili, že frekvencia sexuálneho života sa hneď tak k rovnakým hodnotám nevráti.

Mnohí muži sa preto snažia upnúť k istotám, ktoré im zostali. Čo tak kvalitná filmotéka, vystavená závistlivým očiam prípadných návštev vo vkusnom drevenom stojane, hneď vedľa štíhlych a luxusných reproduktorov nového domáceho kina? Áno, bývala to manželova pýcha a mohla ňou ešte dlhé roky zostať, keby sa drobec nezačal tak rýchlo pohybovať vo svojom novom životnom priestore.

Nenechajte sa pomýliť, dieťa sa nemusí ešte ani začať batoliť a už spoľahlivo dolezie k cieľu. A niet lepšej zábavy, ako sa pokúsiť napchať hrkálku do DVD rekordéra, odtrhnúť dvierka CD prehrávača (dnes to naozaj nič nevydrží) a poctivo oslintať, obiť a poškriabať filmotéku, na ktorú býval otec taký hrdý. Knihy dopadnú rovnako. Počítač taktiež. Dôležité materiály do práce? Ale áno, tiež: „Čo si to s nimi urobil?!“

„No ako som si ich asi mal postrážiť?! Čo ich mám pribiť na strop, aby na to nedočiahol?!“ Pre majiteľov pracovní je situácia spočiatku zdanlivo vyriešená, pokiaľ nepadne pamätná veta sprevádzaná ženiným spokojným úsmevom pri pohľade na váš mahagónový pracovný stôl: „A tu bude postieľka.“

Otcovstvo je zámer

O špecifickom pute matky s dieťaťom vieme veľa a bolo toho i veľa popísaného. Pre otcovstvo však platí jedno dôležité zistenie, ktoré je zvlášť v dnešnej dobe bohužiaľ veľmi často podrobované rozličným skúškam: zatiaľ čo základ materstva je prevažne založený na inštinktoch a s príchodom dieťaťa na svet sa prebúdzajú,

otcovstvo je predovšetkým prejavom zámeru a vôle. Vo zvieracom svete je to jav pomerne neznámy, ale v ľudskom svete sa muž skutočne rozhoduje, či bude ľudskému mláďaťu otvárať cestu do sveta a budovať vzájomný vzťah.

Prečítajte si: Desatoro pre otcov

Otcovstvo je teda z tohto pohľadu kultúrno-spoločenský produkt, pre ktorý prírodné zákony priveľmi neplatia. Snáď preto je pre mnohých mužov také jednoduché zlyhať vo svojej úlohe, snáď preto je také ťažké byť dobrým otcom. Isté však je, že by sme to nemali prestať skúšať, pretože rezignovať na svoje otcovstvo je to najjednoduchšie, čo môžeme urobiť.

Bohužiaľ, niektoré okolnosti priveľmi nedokážeme ovplyvniť. Na úlohu otecka sa totiž čiastočne pripravujeme už v detstve – pozorujeme svojich vlastných rodičov a podvedome vnímame, ako sa otec správa, ako na nás má a nemá čas, ako pomáha a nepomáha mame... Tieto staré a dobre uložené vzorce správania sa postupom času prebudia a do istej miery ovplyvnia aj naše vlastné otcovstvo.

Prečítajte si: Deti sú zrkadlo. Bohužiaľ alebo našťastie?

Mnohí z nás majú pritom tendenciu „robiť to inak“ ako rodičia, ale dôležité je spomenúť, že prekročiť tento svoj biologický tieň býva pomerne dosť ťažké.

Perfektný otec

Okrem zbabelého úniku z bojiska rodičovstva existuje pre mužov aj druhá pasca, ktorú na nich môže otcovstvo nastražiť: snažia sa byť dokonalým otcom a stvoriť dokonalé dieťa ako vizitku svojho rodičovského umu. Páni, majte na pamäti, že nemusíte byť skvelí.

Dieťa potrebuje v prvých dvoch rokoch najmä lásku a prijatie, takže nekupujte mu hokejku, či tenisovú raketu, hoci má iba rok a pol, nešepkajte mu v noci sugescie typu: „Bude z teba druhý Šatan!“ (prípadne Federer) a neprenášajte naň svoje vlastné, nesplnené ambície.

Rovnako sa nesnažte vychovávať zo syna chlapa tým, že budete naňho tvrdý. Chlapov robí maznanie, pretože podpora a vaša účasť im zvyšuje sebavedomie a v budúcnosti z nich budú skutoční muži. Naopak, váš vojenský pokrik v podobe:

„Chlapi neplačú, veď to nebolí, zvládneš to, nebuď zbabelý!“

urobí zo syna takmer spoľahlivo zakomplexovaného a málo sebavedomého chlapíka, ktorý vie, že sa v ťažkých chvíľach nemohol spoľahnúť na pomoc vlastného otca. Samostatnou kapitolou je vzťah otcov k malým princeznám. Tam ale môžete byť viac ako jedno desaťročie v podstate pokojní. Tá pravá nočná mora otcov milovaných dcér nastáva vo chvíli, keď pred dverami zazvoní prečudesné stvorenie s modrými vlasmi, náušnicou v nose a nestabilným zajakavým hlasom sa vás spýta, či „môže ísť Lucka von“ (rozumej na rande). Pevné nervy, oteckovia!

Ste pripravení?

Pokiaľ ešte nemáte potomka, potom môžete na vyššie položenú otázku smelo odpovedať, že pripravení nie ste. Nie ste a nemôžete byť, pretože byť otcom nie je jednoduché a žiadne kurzy otcovstva neexistujú. Niektorí odborníci označujú dnešnú spoločnosť ako „spoločnosť bez otcov“ a napr. taliansky psychoanalytik Luigi Zoia dokumentuje súčasný fenomén chýbania otca v modernom svete na výroku jednej zo svojich pacientok:

„Otec – sedliak bol tyran, ale bol to otec. Dnešný otec je kretén, ktorý sedí len pred televízorom.“

Okrem iného to znamená, že predtým mohli byť deti svojmu otcovi nablízku, pozorovať ho pri práci a učiť sa od neho. Čo si asi tak môže predstaviť batoľa, keď uvidí otca desať minút pred spaním (pretože sa v tom lepšom prípade ponáhľal z práce) a počuje od neho hrdý popis celodennej činnosti: „Ja som Key Account Manager, chrobáčik.“ Ako už bolo povedané, byť otcom je ťažké, ale nikdy by sme to nemali vzdávať. Je totiž možné, že platí to, čo sme ako synovia nechceli počuť, ale čo ako otcovia budeme musieť uznať: Pán Boh nám to nakoniec všetko naozaj vráti na deťoch.“