Porovnávanie detí – nočná mora mnohých rodičov
„Čože, tvoj malý ešte nevie povedať „mama“? Vety ako je táto vedia rodičov poriadne zneistiť. Obzvlášť nepríjemne to vyznie vtedy, keď za tým nasleduje: „No teda, náš Miško už vedel v jeho veku tvoriť celé vety.“
Medzi prirodzené vlastnosti človeka patrí chuť hodnotiť a porovnávať. Rodičia však reagujú na výpovede tohto typu veľmi citlivo. Veď ide o to najdôležitejšie v ich živote – o ich dieťa. Je naozaj vo svojom vývine pomalšie ako iné deti? Prejaví sa to aj v jeho neskoršom živote? Urobili sme nejakú chybu? Na tieto otázky lepšie ako rodičia sami alebo najlepšia kamarátka odpovie detský lekár/ka.
Čítajte tiež: Stotožnili ste sa s rolou matky?
K týmto otázkam sa ale nezriedka pridružujú ďalšie – také, ktoré hovoria viac o stupni vyspelosti rodičov: „Čo urobili iní rodičia lepšie ako my?“ Je samozrejme dôležité, že rodičia sú na svoje deti hrdí. Človek by sa nemal báť ani pochváliť sa občas úspechmi svojho dieťaťa. Ak však z toho vznikne súťaž, čie dieťa sa stane ďalším Einsteinom, ide o prehnané porovnávanie. Každé dieťa je indivíduum. Preto je aj jeho vývin individuálny.
Neprehliadnite: Riadky zúfalej matky: Moje dieťa sa naučí zaspávať v postieľke...
Ak by malo dieťa poruchy vo vývine, určite by to zistil detský lekár/ka, a nie „šikovná“ mamička na ihrisku. Rodičia by sa teda nemali nechať vyviesť z miery podceňujúcimi vyjadreniami iných rodičov na adresu vývinových pokrokov svojich detí. Skôr by mali sami dosiahnuť určitý stupeň vyspelosti – týkajúci sa zrelosti a rozvahy – vlastností, ktoré budú sprostredkovávať aj svojim deťom, aby z nich vyrástli spokojní ľudia. Rodičia by nemali zúfať, ak sa ich dieťa práve naučilo liezť, kým rovnako staré dieťa zo susedstva už „píše svoju dizertačnú prácu“. Radšej treba dieťaťu poskytnúť potrebný čas, namiesto toho, aby ho rodičia stresovali. A okrem toho „Nič nekríva viac ako porovnávanie“, hovorí jedno nemecké príslovie.