Očami mamy: život plný PREKÁŽOK
Spočiatku to v živote Zuzany vyzeralo ako sen, po prvom, vytúženom dieťatku, čakala druhé. Blížili sa Vianoce a všetko vyzeralo priam ideálne. Až kým...
Mali sme už krásneho chlapčeka, ale túžba po ďalšom dieťatku nás s manželom doviedla k rozhodnutiu, že sa o ďalšie dieťatko pokúsime a budeme dúfať, že to vyjde.
Chceli sme dať nášmu Alexovi súrodenca a tajne sme verili, že to bude dievčatko, aby sme mali „párik“. Na krásnu správu, že čakáme druhý prírastok, sme nemuseli čakať dlho.
Tehotenstvo som si užívala, na bábätko sme sa veľmi tešili a netrpezlivo sme čakali, kedy ho privítame medzi nami. Všetko sa však začalo meniť v 20. týždni tehotenstva.
Bude to dievčatko, ale.....
Tak ako všetky nastávajúce mamičky, i mňa čakalo morfologické sono vyšetrenie, pri ktorom sa kontrolujú bábätku všetky orgány. Bol deň pred Vianocami, išli sme k lekárovi – špecialistovi do Hlohovca.
Miesto sme si vybrali zámerne, už počas prvého tehotenstva sme tam boli. Dôvodom bola naša zvedavosť, chceli sme mať fotky i video nášho drobčeka. Tam nám lekár oznámil, že čakáme dievčatko. Naša šťastná chvíľa a radosť z tejto správy však netrvala dlho.
Nikdy nezabudnem na oznámenie lekára, ktoré sa o chvíľu premenilo na kopec otázok v našich hlavách. Verdikt znel rozšírená mozgová komora. Absolútne sme netušili, čo to znamená pre naše dievčatko, o akú diagnózu ide, či je to vážne.
Dostali sme iba meno špecialistu v Bratislave. Vianočné sviatky boli smutné, plné otázok a nejasných odpovedí, neistoty a obáv z toho, čo bude. Pre ňu, pre nás, ako sa bude vyvíjať náš ďalší život.
...a že zázraky sa nedejú - SKUTOČNÝ PRÍBEH
Začal sa kolotoč vyšetrení s rozdielnymi závermi...
Po sviatkoch sme išli do neďalekej nemocnice, tiež na opakované sono vyšetrenie. Tam nám lekárka oznámila, že je všetko v poriadku.
Až keď som ju sama upozornila, že pravdepodobne nie je, rozhodla sa k najbližšej kontrole prizvať kolegu. Zase dva týždne neistoty, ale i malá nádej – čo ak predsa?
Bohužiaľ, tá sa o dva týždne rozplynula, pretože privolaný lekár videl tiež rozšírenie komory. Nasledovali ďalšie vyšetrenia, množstvo diagnóz a najmä neisté prognózy.
Naše dievčatko sa hýbalo, cítila som jeho pohyby a mala som rozhodnúť o jeho ďalšom osude? Manžel bol mojou najväčšou oporou, ale nakoniec i celá rodina. Za podporu a pomoc veľmi vďačím i našim priateľom. Je na nezaplatenie mať pri sebe ľudí, ktorí i v ťažkých chvíľach vedia človeka podporiť a odľahčiť neľahké životné situácie.
Ultrazvukové vyšetrenie v tehotenstve
Nemohla som si pripúšťať hrozivé diagnózy
Vedela som, že svojím strachom ubližujem najmä našej princeznej. Prežili sme spolu množstvo sono vyšetrení, magnetickú rezonanciu, následne aj odber plodovej vody.
Neviem, či som už bola zo všetkého veľmi unavená a rozcitlivená, ale naozaj som zostala zaskočená z taktne položenej otázky sestričky na odbere plodovej vody, ktorú zaujímalo, kam pôjdem na potrat v prípade zlých výsledkov. So slzami v očiach som opustila ordináciu. Odber sa podaril až na druhé napichnutie a nebolo to veľmi príjemné.
Čakanie na výsledky bolo nekonečné. Mala som 2 dni na rozhodnutie, či budeme pokračovať alebo nie. Všetko záviselo na výsledku. Po šiestich dňoch mi volali z genetiky. „Výsledky máte v poriadku“, oznámila mi sestra.
V živote mi nespadol väčší kameň zo srdca! To bola veta, na ktorú sme všetci čakali a tajne v ňu dúfali. Bolo rozhodnuté. Bábätko si necháme a budeme bojovať ďalej. To sme ale ešte netušili, že príde ďalšia diagnóza.
Mozgová komora sa síce podľa kontroly na sonografickom vyšetrení prestala zväčšovať, ale pribudol perdikálny výpotok na srdiečku. Mala som pocit, že žijem v zlom sne, že lekári so mnou hrajú nejaké divadlo.
Pretože ďalšie sono vyšetrenie, ktoré robila iná lekárka, túto diagnózu nepotvrdilo. Bolo to ako na hojdačke, naozaj to nikomu neprajem. Môj postoj a dôvera k lekárom sa po takýchto skúsenostiach výrazne oslabili.
Amniocentéza: všetko, čo chcete (a mali by ste) vedieť o amniocentéze
Nastal termín pôrodu...
Do narodenia našej dcérky som pobudla ešte desať dní v nemocnici. Sabinka sa narodila cisárskym rezom a pre mňa bola tým najkrajším bábätkom.
Samozrejme, ihneď po narodení musela podstúpiť rôzne vyšetrenia. Absolvovala magnetickú rezonanciu a diagnózy, ktoré lekári predpovedali, zneli naozaj hrôzostrašne: tumor na srdci, hluchota, slepota.
Našťastie, nič z toho sa nepotvrdilo. Konečná diagnóza nášho dievčatka znie: trojkomorový hydrocefalus a hypotónia.
Cisársky rez – kedy a prečo?
Všetko bude dobré!
Sabínka je však úžasné dievčatko s elánom do života. Dáva nám veľa energie. Po 17-tich rehabilitáciách v ADELI medical centre 9-tich rehabilitačných pobytoch v Dunajskej Lužnej a delfínoterapii v Egypte sa zo Sabínky stalo veľmi aktívne dievčatko.
Dostane sa sama do sedu, snaží sa po kolienkach premiestňovať, sedí na stoličke, s oporou sa drží v stoji a keď jej podám ruky tak sa z ľahu postaví.
Jej psychomotorický vývin je spomalený a to hlavne kvôli nálezu na mozgu. Ako jediná na svete je v genetickom šetrení, kde sa zisťuje, čo je toho príčinou. Sledovali ju 3 roky pre podozrenie tuberóznej sklerózy, túto diagnózu však genetici vylúčili.
Teraz čakáme na výsledky ďalších odberov. Sabínka sa veľmi teší zo života a najradšej je keď môže stáť na vlastných nôžkach.
Je to beh na dlhé trate,ale my sme si s manželom povedali,pokiaľ budeme žiť a vládať nikdy tento boj s ochorením našej dcérky nevzdáme a budeme robiť všetko preto,aby mohla napredovať.
Finančné možnosti našej rodiny sú ale veľmi obmedzené a nie je v našich silách si tento rehabilitačný pobyt zaplatiť. Jednou z možností, ako sa na rehabilitáciu dostať, je vyzbierať pre Sabinku desať ton plastových vrchnáčikov z PET fliaš.
Týmto sa chcem poďakovať všetkých ľuďom, ktorí sa už do zbierky zapojili a robia všetko preto, aby Sabinke pomohli. Je neuveriteľné, ako naše malé dievčatko zmobilizovalo takmer celú krajinu!
Viac na www.sabinka.sk
