Očami mamy – pod rúškom tmy

Očami mamy – pod rúškom tmy
27.9.2016 v kategórii Mama, autor Mgr. Marika Koscelníková, foto: istockphoto.com

Známy to výrok expremiéra, že v noci pracujú len zlodeji, poburuje pracovité matky, ktoré pod rúškom tmy v maximálnej tichosti (lebo polovičky spia, deti spia, susedia spia, pes spí) žehlia, varia, balia. Mimochodom, v noci sa dobre holia nohy, umývajú vlasy, v prípade vážnejšej osobnej krízy prestavuje obývačka. Keď vidíte v oknách po polnoci  malé svetielka – to sú matky, ktoré si chcú urvať kus času pre seba v tom lepšom prípade.

Známy to výrok expremiéra, že v noci pracujú len zlodeji, poburuje pracovité matky, ktoré pod rúškom tmy v maximálnej tichosti (lebo polovičky spia, deti spia, susedia spia, pes spí) žehlia, varia, balia. Mimochodom, v noci sa dobre holia nohy, umývajú vlasy, v prípade vážnejšej osobnej krízy prestavuje obývačka. Keď vidíte v oknách po polnoci  malé svetielka – to sú matky, ktoré si chcú urvať kus času pre seba v tom lepšom prípade. V tom horšom doháňajú domáce práce. Blikajúce baterky si naozaj poctivý občan môže pomýliť so spomínaným zlodejom. Ženu matku však skôr napadne iná spolu-súputníčka, ktorá kontroluje či deti spia, hľadá varechu, alebo mobil.

Celý deň máte pred sebou vidinu noci, keď malí ľudia konečne zaspia. Vidina noci je u každej matky ťažko individuálny pojem. U šťastnejších sa začína o siedmej. U povedzme tiež šťastných, ale viac unavených matiek – o jedenástej v noci. Proces uspávania je zbytočne nejako rozoberať, lebo ako moja mama hovorí – ako si ju naučila, tak ju máš. Rozumej – zaspávanie trvá minimálne tridsaťpäť minút, ako inak -  v manželskej posteli. (Podľa Naomi Aldort – sú deti spiace s rodičmi sebavedomejšie, tak sa utešujem, že síce zle robím, ale hádam s dobrým efektom...?) Počas predspánkovej doby päťkrát hľadáme miniatúrnu princeznú z kinderka, upravujeme bábiky- sestričky, ktoré spia s nami, zo štyrikrát si zaslúžim pusu, raz kopanec, dozviem sa, že ju bolí kolienko, lebo s tatom na bicykli spadla, aj ústa ju bolia z tej papriky, čo som do nej natlačila, a keď sa moje dieťa otočí chrbtom a schúli do klbka, viem, že je dobre. Zaspáva.

Moja predspánková doba sa začína. Zjem čokoládu, umyjem si vlasy, upracem riady, skontrolujem, čo sa deje na sieti – ktorá porodila, oslávila. dovolenkovala, prefarbila si vlasy. Zvláštnu pozornosť venujem statusom tipu: XY sa cíti opustená, smutná. Lebo XY sa cíti šťastná, nepotrebuje môj lajkJ. Občas sa mi do toho zamotá s rôznymi otázkami prípadne požiadavakami moja polovička, na ktoré  občas odpoviem, občas vybavím. Nie som zaťažená na domáce práce (slušne povedané), takže ja po nociach neupratujem. Spolumatky v mojom okolí však bežne do jednej ráno žehlia a umývajú podlahu. Lebo efekt čistej podlahy je viditeľný, nepošliapaný, nepokickaný aspoň do času, keď sa malí ľudia v dome zobudia. Iskričky v očiach matky, ktorá miluje čistú voňavú vyblýskanú podlahu a obetuje jej svoj nočný život – to by som vám dopriala vidieť. Ja ich mám keď zjem tristogramovú čokoládu, nohy na stole, v podmaze tejto nočnej idylky telka tak potichu, že len odčítavam z úst a moje milované dieťa spí a spí. Horšie je, keď nespí. Ale o tom niekedy inokedy.