Obavy o bábätko

Mgr. Jarmila Hýroššová, odborná spolupráca: MUDr. Kvetoslava Prcúchová | 20. júl 2016

„Malé deti, malé starosti...“, hovorí jedna ľudová múdrosť. Dosť neprávom, lebo my rodičia si robíme najväčšie starosti práve o bábätká a deti útleho veku.

Často zavetríme nebezpečenstvá pre ich život na každom kroku, nedôverčivo sledujeme ich vývoj a vieme sa veľmi rýchlo znepokojiť, keď sa naše dieťa v nejakom smere nevyvíja podľa tabuliek. Radi poškuľujeme po iných deťoch a hneď zneistieme, ak sa nám zdajú byť o niečo „popredu“ oproti nášmu dieťaťu.

Zobrali sme si pod lupu najčastejšie obavy rodičov a ukážeme vám, prečo nimi naše rodičovské srdce zaťažujeme úplne zbytočne - alebo ako s trochou námahy vieme náš strach zmierniť.

Plienkový horoskop - čo nám napovie obsah?

Často sa stáva, že novopečení rodičia odopínajú plienku za plienkou v napätí, či v nej nájdu dlho očakávaný „poklad“. Obavy sú však väčšinou úplne zbytočné. Tráviaci trakt bábätka, ktoré je plne dojčené, dokáže materské mlieko optimálne spracovať tak, že nemusí mať stolicu aj niekoľko dní. Ak dieťa nemá kŕče, zápchu a plienky sú mokré a ťažké, možno čakať aj desať dní. Naopak, dojčené dieťa môže mať stolicu aj viackrát denne (napr. po každom dojčení), a aj to je normálne. Deti kŕmené umelým mliekom by však mali mať stolicu minimálne 1x za 24 hodín.

Niekedy je obsah plienky viac zelený ako zvyčajne, keď býva žltej alebo hnedej farby. To sa – predovšetkým u dojčených detí – príležitostne stáva. Farba sa potom opäť znormalizuje sama od seba. To, že nejde o hnačku (kedy môže byť stolica tiež zelená), vidieť na konzistencii: je homogénna a kašovitá. Pri hnačke je skôr vodnatá s malými zelenými kúskami podobnými lístkom špenátu. Pri podozrení na hnačku by ste mali vyhľadať detského lekára.

Neškodné zmeny farby stolice sa môžu vyskytovať aj po začatí prikrmovania alebo pri zmene rôznych typov mlieka (z formuly 1 na dvojku a pod.). Napríklad zo skôr zelenej na žltú alebo hnedú – a opačne. Niektoré deti reagujú zeleným sfarbením stolice aj vtedy, keď sa im prerezávajú zuby.

Rovnako sa nemusia rodičia ľakať, ak nájdu v plienke červené stopy ako po krvi. Niekedy nejde o krv, ale o červené močové kryštáliky, ktoré sa u dojčiat môžu občas vyskytnúť. Určite by ste však mali kontaktovať vášho detského lekára, aby vylúčil skutočné krvácanie.

Vytekanie mlieka - žiaden dôvod na obavy

V čase krátko po narodení sa u dievčat môže vylučovať z prsníkov malé množstvo mliečneho sekrétu. Toto „mlieko“ je dôsledkom estrogénu, ktoré dieťa prijímalo v maternici a najneskôr o pár dní sa úplne samo od seba stratí. V žiadnom prípade ho nevytláčajte!

Dýcha ešte?

Takmer všetky mamy to poznajú: chodia do spálne 20x po sebe a tajne nazerajú do postieľky, aby sa presvedčili, či bábätko dýcha. Strach z náhleho úmrtia dojčiat (SIDS) je u niektorých rodičov taký veľký, že si zaobstarajú monitor na kontrolu dýchania. SIDS sa však vyskytuje zriedkavo a podľa vyjadrení väčšiny detských lekárov stačí, ak sa budú rodičia vyhýbať v prvom roku života dieťaťa známym rizikovým faktorom: prehriatiu spôsobenému teplými dekami alebo spacími vakmi, prekrytím tváre (dekou, plyšovými hračkami, mäkkým hniezdom okolo postieľky a pod.), polohe na brušku ako aj fajčeniu v blízkosti dieťaťa. V miestnosti, kde dieťa spí, by nemalo byť viac ako 20 – 22 stupňov Celzia, aby sa nepotilo. Stráženie prístrojom má zmysel najmä u detí nezrelých, chronicky chorých, so zástavami dýchania v minulosti, detí, v rodine ktorých sa už smrť dojčaťa v spánku vyskytla... Ak ho kúpite bez toho, že je to nevyhnutné, treba mať na mysli to, že môže dôjsť k planým poplachom, ktoré strach rodičov skôr prehlbujú ako miernia.

Môže bábätko, ktoré vracia, prospievať?

Často rodičov vídať s plienkou prehodenou cez plece, ktorá razí mierne kyslým zápachom. Mnohým bábätkám sa v prvých mesiacoch života stáva, že sa s prehltnutým vzduchom zároveň dostáva naspäť cez hltan aj trochu napoly stráveného mlieka (odborne sa hovorí o gastroezofageálnom refluxe). Tieto deti neprospievajú lepšie ako ostatné, ale ani nie horšie. Niekedy bábätko vyvráti väčšie množstvo mlieka, aj to môže byť normálne. Pokiaľ bábätko vracia prúdom, mali by ste pre istotu kontaktovať detského lekára. Vracanie sa u detí stráca zväčša do ôsmeho mesiaca, niekedy však pretrváva až do prvých narodenín.

Moje dieťa býva často choré: má slabú imunitu?

Dvanásť infekcií za rok je u batoliat a detí predškolského veku v oblasti normy, zdôrazňujú detskí lekári. Časté infekcie nie sú znakom oslabenej imunity. Imunitný systém bábätiek a malých detí potrebuje niekoľko rokov, aby dozrel. A existuje okolo 200 pôvodcov prechladnutia. Kým dieťa prekoná len najbežnejšie z nich (a následne bude imúnne), trvá to niekoľko rokov. Tak sa stáva, že bábätká a malé deti navštevujú lekára kvôli chorobám najčastejšie, kým školáci uňho zaklopú väčšinou menej ako šesťkrát do roka a dospelí ľudia nebývajú chorí niekedy aj niekoľko rokov. Oni už totiž počas svojho života „spracovali“ rôznych pôvodcov nádchy, chrípky a pod. a mnohé z nich človeka napadnú len raz a hneď si naň vytvoria imunitu.

Drahé preparáty na zvýšenie imunity nepreukázali podľa mnohých štúdií žiaden účinok – ani preventívny, ani v akútnom prípade choroby. Jediné čo môže podporovať imunitu vášho dieťaťa je veľa pohybu na čerstvom vzduchu, pestrá výživa bohatá na vitamíny a v neposlednom rade nefajčiaci rodičia.

Je to už alergia?

Doteraz bola pokožka bábätka hebká ako broskyňa – a teraz je zrazu červená a posiata drobnými vyrážkami. V prvých mesiacoch života sa u mnohých dojčiat vyskytuje tzv. dojčenské akné, reakcia (často oneskorená) na hormóny, ktoré dieťa získavalo od matky v maternici. Na rozdiel od neurodermatitídy dojčenské akné nesvrbí a nespôsobuje dieťaťu žiadne ťažkosti. Toto strašidlo mnohých rodičov zmizne často o pár týždňov tak rýchlo, ako prišlo. Niekedy sa u bábätiek objavujú nejasné kožné zmeny, ako sčervenanie, vyrážky, drsné miesta na tváričke alebo tele. Niekedy sa ani za týmito zmenami skrýva obávaný ekzém. Toto ochorenie spoznáme často podľa drsných, zapálených, ľahko vyvýšených sčervenaní kože v jej záhyboch, ktoré svrbia. Ekzému možno predchádzať – okrem šesťmesačného výlučného dojčenia aj používaním kozmetických prípravkov bez obsahu parfumov a úplným vzdaním sa šampónov a prísad do kúpeľov u mladších dojčiat.

Niekedy sa so začatím prikrmovania objavia červenkasté miesta na zadočku, ktoré môžu byť reakciou na nezvyčajné kyseliny v ovocí (citrusové plody) alebo náznakom neznášanlivosti niektorých zložiek potravy. Preto je dôležité počas jedného týždňa zavádzať vždy len jednu novú zložku potravy, aby sme ju v prípade problémov ľahko identifikovali ako „nežiaducu“ a mohli ju potom vynechať.

Bábätko spí málo - ide o poruchy spánku?

Sú bábätká, pre ktoré je spánok obľúbenou činnosťou a prespia väčšiu časť dňa, a potom aj také, ktoré si ledva zdriemnu na polhodinu. Nezriedka sa stretáme aj s takými deťmi, ktoré cez deň rady spia, ale o to efektívnejšie nám vedia skrátiť noc – buď zaspávajú neskoro alebo ťažko a potom sa v noci veľmi často budia, alebo vstávajú veľmi zavčasu – niekedy už pred piatou hodinou rannou. Zúfalé mamičky sa potom medzi sebou často pýtajú: „Koľko spia vaše deti?“

Takéto porovnávania ale nič neprinesú, lebo potreba spánku bábätiek a dojčiat je veľmi individuálna a nedá sa ovplyvniť. Niektoré deti v tomto veku spávajú len 13 hodín za deň, niektoré 20 – oboje je však úplne normálne. Toto množstvo spánku sa nedá stupňovať alebo redukovať, ale dá sa rozdeliť. Kto chce, aby jeho bábätko spalo dlhšie v noci, musí napríklad skrátiť denný spánok. Ak má dieťa spať dlhšie ráno, možno pomôže uložiť ho večer trochu neskôr – a niekedy práve naopak, aj keď to znie prekvapujúco – uložiť ho skôr, treba vyskúšať, čo zaberie... Pri takomto upravovaní spánku je nevyhnutná trpezlivosť rodičov. Môže trvať jeden aj viac týždňov, kým sa detský mozog preorientuje a kým napr. skrátenie obedňajšieho spánku prinesie ovocie v tom zmysle, že dieťa bude večer skôr unavené alebo že bude ráno spať dlhšie. Malé deti obľubujú spánok na čerstvom vzduchu a aj mamičkám pravidelné prechádzky prospejú.

Kde je prvý zub?

Výnimočne sa stane, že bábätká sa už pri narodení môžu popýšiť jedným zubom. U niektorých však ešte v dvanástich mesiacoch ústočká zívajú prázdnotou. Vtedy sa niektorí rodičia pýtajú, či bude musieť ich dieťa chodiť do školy bezzubé. Rodičia si môžu zase raz vydýchnuť, lebo prvý zub sa objaví aj bez toho, aby sme si s tým robili starosti. Dieťa dokáže jesť aj bez zúbkov. Keďže sa už zúbky nachádzajú pod ďasnom, nerobí malým deťom problém užuť aj mäkký chlieb, mäkké ovocie, cestoviny a zeleninu. Ak sa už zúbky objavia, väčšinou ide najskôr o rezáky, potom očné zuby a neskôr stoličky. Individualisti medzi bábätkami sa neriadia týmto poradím, ale prekvapia svojich rodičov napríklad úsmevom „upíra“, keď sa im ako prvé prerežú očné zuby. Do 36 mesiacov má už väčšina detí kompletný mliečny chrup.

Prečo moje dieťa ešte nelozí, nestojí, nechodí?

Niektorí rodičia by si najradšej zavesili vývinovú tabuľku dieťaťa hneď vedľa detskej postieľky, aby kontrolovali, či sa ich dieťa vyvíja podľa plánu. A beda, ak sa rovnako staré bábätko našej známej už otáča alebo sa vie postaviť, liezť, kým tomu nášmu takéto úsilie ešte vôbec nič nehovorí. Niektorí odborníci hovoria, že udávané časové údaje bývajú niekedy veľmi prísne. Len v zriedkavých prípadoch má význam to, kedy sa dieťa obracia a kedy po prvýkrát lezie. Apropo lozenie: Mnohé deti vynechávajú fázu lozenia úplne a radšej si počkajú, kým sa naučia chodiť. Alebo nahradia lozenie gúľaním sa do strán, šmýkaním sa po zadku alebo hadovitým krútením.

K lozeniu by sme však mali dieťa vytrvalo motivovať, nakoľko je prospešné, ak už pred prvými krokmi samo lezie.

Niektoré deti urobia svoje prvé kroky v deviatich mesiacoch, iné sotva v trinástich a niektoré pociťujú význam chodenia až v 18 – 20 mesiacoch. Na upokojenie: Čas prvého lozenia a prvých samostatných krôčikov vôbec nesúvisí s inteligenciou dieťaťa. Deti, ktoré sa naučia chodiť neskôr, sú v škole rovnako dobré ako ostatné. A platí, že deti, ktoré vedia chodiť už v deviatich mesiacoch, nemusia mať vyššie IQ... Rodičia teda môžu zostať pokojní a s radosťou podporovať svoje dieťa v jeho individuálnom vývoji. Treba sa mu však sústavne venovať a motivovať ho k činnostiam.

Tip: Účinné sú časté dotyky a jemné masáže

V dvoch rokoch ešte nehovorí

Väčšina detí začína rozprávať medzi 12 – 18 mesiacom. Mnohým deťom však úplne stačí, ak začnú s touto činnosťou v dva a pol roku. Dovtedy si vystačia často s energickým „To! To!“ a ukazujú pritom prstom na želané predmety. Tu platí presne to isté čo pri motorickom vývine: časové rozmedzie „normálna“ je oveľa väčšie, ako si mnohí rodičia myslia. Normálne je aj to, že niektoré deti už v 15-tich mesiacoch používajú dvojslovné vety a iné to zvládnu zasa až v tri a pol roku. Dobré je však vedieť, že aj keď existujú veľké rozdiely v aktívnom rozprávaní – pri chápaní sú deti približne rovnako rýchle. Či už v reči alebo v motorike: Skutočné vývinové zaostávanie býva zriedkavé a súvisí aj s nápadnosťami v iných oblastiach.

Do škôlky bez plienok

Aj keď vymyslíte skvelý tréningový plán ako naučiť dieťa chodiť na nočník, nebude ani o jeden deň skôr suché, kým na to nie je zrelé. Ak máme dočinenia s takýmto prípadom, nemožno dieťa ovplyvniť žiadnym tréningom. Skorý začiatok a vysoká intenzita nácviku čistoty neurýchľuje kontrolu močového mechúra a hrubého čreva. Dieťa nám samo ukáže, kedy je už pripravené, aby bolo suché. Najskôr je to však v 18 mesiacoch, často ale až okolo tretieho roku a neskôr. Jediné, čo môžu rodičia urobiť, keď má dieťa záujem, je byť vzorom. To znamená, že oni (alebo starší súrodenci) nezatvoria za sebou dvere na toalete, ale nechajú dieťa prizerať sa.

Dieťa, ktoré chce byť samo od seba suché, na to potrebuje len niekoľko dní. Ak však ešte dlhé týždne a mesiace bývajú mokré aj tepláky alebo ak sa dieťa po fáze sucha vráti o krok späť, znamená to, že to bolo príliš skoro. Tu by nemali rodičia dieťa hrešiť, vyčítať mu alebo ho napomínať. Túto tému je dobré na určitý čas nechať bokom, kým dieťa opäť neukáže iniciatívu. V prípade obáv nie je naškodu zveriť sa s problémom lekárovi, prípadne požiadať o vyšetrenie moču.

Pre niektoré materské školy nie je problémom, ak má dieťa ešte plienku. Niekedy nastupujú do škôlky už dvojročné deti. U nich patrí potom prebaľovanie k bežnej dennej činnosti. A problémom by nemalo byť ani to, ak plienku potrebuje aj staršie dieťa.

Záver
Nedovoľte, milí rodičia, aby sa strach a obavy vplietli do vášho každodenného života. Nie sú to totiž vhodní spoločníci do rodinnej pohody. Užívajte si každý jeden deň s bábätkom a nemyslite pri najmenšom probléme hneď na to najhoršie. Ak vás však umára pocit neistoty a vy máte podozrenie, že s vaším dieťatkom nie je všetko v poriadku, obráťte sa na vášho detského lekára. Budete mať dušu namieste a aj váš spánok bude pokojnejší!