November má málokto rád. Ja som ho pred pár rokmi povýšila na mesiac VĎAČNOSTI
Konečne máme čas...
Je taký definitívny. Na leto sme už dávno zabudli, ale stále si môžeme povzdychnúť, ako úžasne nám bolo na dovolenke. Dokonca aj čas sa v tomto období posunul a tak, chtiac-nechtiac, spomaľujeme.
Konečne máme čas...
Zájsť na cintorín a poďakovať za tých, ktorí odišli.
Máme čas zastať a uvedomiť si,
na čom skutočne záleží.
Máme dôvod častejšie sa pritúliť pod deku k tým, ktorých ľúbime.
November ma učí žiť v prítomnosti
Nie, nedám sa zlákať reklamami a nezačnem kupovať vianočné darčeky. Zabezpečím iba poriadnu dávku sviečok, čokolády, dobrých kníh a hier, aby sme s mužom a deťmi boli viac spolu. Lebo to si budeme všetci pamätať najviac. Ako sme sa chichúňali pri rodinnej komédii, riešili hlavolamy, hrali na klavíri, stokrát pozerali staré albumy s fotkami, chrúmajúc voňavý jablkový koláč...
Všetko počká
A tak, milé mamy, zvoľnite. Nenaháňajte samy seba. Všetko počká, len naše deti nie.
Rastú prirýchlo.
V týchto dňoch si ich pritúľte častejšie...
Takto nás láka k prežívaniu krásnych dní editoriál novembrového vydania Mama a ja.
Máte už predplatné? Objednávajte TU:
