Nie vždy to výjde podľa predstáv...

Nie vždy to výjde podľa predstáv...
21.8.2016 v kategórii Mama, autor Petra Racova, foto: istockphoto.com

Dlho som sa s tým nevedela zmieriť. Dnes som však mamou šťastného a spokojného dieťaťa a to som vždy chcela.

Vačšina žien, keď otehotnie, zažíva okrem ranných nevoľností obrovské šťastie. Ja som nebola výnimka.

Na každú kontrolu som sa veľmi tešila, spolu s doktorkou sme počúvali srdiečko môjho drobčeka a pozerali na monitor, ako si veselo kopká a točí sa mi v brušku. V apríli sme mali s manželom nádhernú svadbu, ukončila som si druhý ročník na vysokej škole a užívala si leto s mojim malým pokladíkom pod srdcom.

Náš deň "D" nastal 1.8. Maličký bol veľký na moju panvu, tak som musela rodiť cisárskym rezom. Keď mi Samka priniesli na prvé kojenie po 24 hodinách, čakalo ma veľké sklamanie. Malý sa nevedel prisať a žiadna sestrička nemala na nás čas. Takto to išlo dva dni. Na tretí deň mala službu konečne milá a ochotná sestrička, ktorá mi povedala, že mám ploché bradavky a musím používať klobúčiky.

Aj keď mi ich manžel priniesol, problém pretrvával, malý strašne plakal a upokojil sa až po podaní mliečka zo striekačky. Prvá noc doma bola strašná, malý nie a nie spať a aj keď sme sa s manželom striedali, zdalo sa, že najviac energie má náš Samko. Neustále som si odsávala mliečko, pretože sa mi bolestivo naliali prsia, malého som si vždy prikladala, ale nakoniec to skončilo veľkým plačom a fľaškou.

Samko bol veľmi netrpezlivý a hneval sa, ak mu išlo mliečko pomaly a on musel "makať". Naopak, keď dostal fľašku, sal ako keby rok nepapal. Bol to začarovaný kruh, ale nakoniec sa mi podarilo obmedziť fľašu úplne na minimum a donútiť ho sať z prsníka. Zakaždým to však bol veľký boj, malý strašne plakal, škriabal ma, cez deň vôbec nespal, len plakal, a plakal, a plakal...

Čítajte tiež: Ja, a tehotná?

Večerné kúpanie sme preplakali celé už spoločne. Bola som veľmi vystresovaná a unavená. Navyše nám zistili torticolis a hypertonické svaly na chrbátiku. Naša úžasná pani cvičiteľka nám vysvetlila, že dôvodom Samkovho plaču je bolesť. Svaly mal veľmi napäté a nevedel otočiť hlávku na jednu stranu. A toto bolo pôvodcom všetkých našich problémov.

Stuhnuté svaly mu bránili správne sa prisať, v polohe na chrbátiku plakal, lebo neustále rozhadzoval rúčkami a chytal rovnováhu. Poloha na brušku bola pre neho preto úľavou a aj keď to lekári neodporúčajú, Sami spáva na brušku. Poctivo cvičíme a chodíme na rehabilitácie plus masáže a výsledok sa už dostavil. Samko začal byť pokojný, cez deň a aj v noci úžasne spáva (v noci aj 10 hodín!), kúpanie sa celé presmejeme, ale zostalo tu jedno "ALE"...

Zaujme vás: Skutočný príbeh: Cez telefón mi oznámil, že nevie, či príde na svadbu...

Kým sme sa prebojovali k tomuto úžasnému pokroku, bola som chorá a prestala som na ten týždeň dojčiť, aby som cez mliečko Samiho nenakazila. Odvtedy sa vôbec neprisal. Mne sa zdalo, že nevedel ako. Dlho som sa s tým nevedela zmieriť, všade sa na mňa lekári pozerali ako na neschopnú. Dnes som však mamou šťastného a spokojného dieťaťa a to som vždy chcela. Preto by som chcela odkázať všetkým mamičkám, ktorým nebolo súdené svojich drobčekov dojčiť, že nie sú o nič menej cenné! Mne zostáva dúfať, že pri druhom dieťatku nás tieto problémy obídu a ja si konečne vychutnám dojčenie dosýta...