Nemocničná strava

22.12.2010 v kategórii Mama, autor Reny Slniečko, foto: istockphoto.com

Kto z Vás bol v nemocnici, určite mi dá za pravdu, že nemocničná strava je naozaj jedinečná.

Kto z Vás bol v nemocnici, určite mi dá za pravdu, že nemocničná strava je naozaj jedinečná. Niekde varia chutnejšie, inde menej chutne, dokonca aj v rovnakej nemocnici veľa záleží na smene kuchárov, ktorí majú službu a vykonávajú si svoju prácu. Či to robia s láskou alebo nie, je veľmi dobre vidieť na samotnej chuti jedla. Jeden známy taliansky kuchár povedal, že ak varíte s láskou, nemôže to nechutiť. Potom musím zkonštatovať, že takmer všetci kuchári z povolania, pracujúci vo veľkých inštitúciach (nemocnice, školy, škôlky, štátne úrady...), nevaria s láskou, ale zrejme z povinnosti. Je to ich práca a je naozaj málo ľudí na svete, ktorí v svojej „povinnej“ práci našli aj záľubu a naplnenie, tak im niet čo zazlievať. Aj ja robím niečo, čo ma čiastočne baví, ale nájdu sa úlohy, ktoré robím priam s odporom a len preto, lebo ich musím spraviť. Varím rada, ale kto vie, aké by to bolo, keby som mala variť denno-denne nekonečné množstvá rovnakých jedál... to by som vykonávala už asi ako robot – automaticky a bez lásky.

Nechcem tu súdiť prácu iných, ide mi skôr o to, prečo diétna strava, ktorá má mať určité zloženie, nie je dodržiavaná. Kde inde by sa malo na to dbať, keď nie v nemocnici?!
Počas tehotenstva som mala tehotenskú cukrovku a mala som možnosť porovnať diétnu stravu v dvoch rôznych nemocniciach. Musím uznať, že v jednej z nich sa to podobalo diétnej strave, snažili sa dávať dokonca aj grahamové rožky namiesto bielych, čo som naozaj ocenila, nízkotučné jogurty a samozrejme nie sladké jedlá. Väčšinou sme teda skončili pri omáčke s mäsom a prílohou, ale občasne sa zadarilo aj nemäsité jedlo.

V druhej nemocnici sa už tak nesnažili, celozrnné pečivo je pre nich neznámy pojem a obmieňanie jedla skončilo tým, že to čo sa zvýšilo na obed, sa podávalo na večeru a bolo to stále mäso, omáčka a príloha a väčšinou bez soli. Poviem Vám teda – žiadna sláva. A to som žieňa skromné a prispôsobivé, veď od nemocničnej stravy sa nedá očakávať nič výnimočné, ale niekedy sa to naozaj nedalo jesť, nehovoriac o tom, že mäso zrovna nemusím... Neostávalo mi nič iné, len skonzumovať vrámci možností prinesené jedlo, aby som nestratila materské mliečko. Párkrát sa však stalo, že aj ja som to nemohla zjesť, a to som veľakrát chválila sanitárke, že dnes to bolo chutné, až niektoré na mňa pozerali, či si robím z nich srandu... Ostatné žienky ohŕňali nosom  a nedojedli, ja som bola vďačná aj za to málo, čo som dostala – veď už len to, že som to nemusela vymyslieť, navariť, naservírovať a umývať riad, to bol dobrý dôvod na vďaku.

Dobre, nemocničné jedlo je asi málokde chutné, ale čo ma naozaj nahnevalo a zamrzelo, bola strava pre dojčiace mamičky. Všade sa robí osveta o tom, čo smie a nesmie dojčiaca mamička konzumovať, aby neuškodila bábätku. Znalé maminky tieto informácie majú a nestačia sa čudovať, prečo im práve v nemocnici, kde by na to mali dbať, dávajú nevhodné jedlá pre maminky. Ja som pobudla nejaký ten čas na oddelení predčasne narodených bábätiek, kde naozaj záležalo na tom, aby boli kŕmené materským mliekom, a teda každá z nás dojčila a snažila sa. O to viac sme sa nestačili čudovať, keď nám nosili jedlá naozaj nevhodné pre dojčiace maminky: 2-krát v týždni brokolicová polievka, hubová omáčka, rizoto s kukuricou a hráškom, fazuľovo-lusková polievka, pomaranč... no úplná pohroma.

Viem, sú teórie, ktoré vravia, že nie je potrebné veľmi sa obmedzovať a pomaly je možné zavádzať do stravy všetko a sledovať, čo to spraví s bábätkom. Súhlasím, ja sama som mala pri prvej dcére stravovacie obmedzenia jednak kvôli dojčeniu a jednak kvôli alergiám, ale aj tak nám to nepomohlo, nakoľko malá bola kolikové dieťa prvé 4 mesiace a dosť sme si to užili. Poznám maminky, čo sa vôbec neobmedzujú, papajú aj strukoviny a všetku zeleninu, ovocie, a nemali žiaden problém s bábätkom, takže je to naozaj individuálne. Avšak... v nemocnici by sa mohli snažiť trochu viac dbať na to, že tá strava je určená pre dojčiace maminky, a teda nevystavovať bábätká zbytočným možným problémom. V nemocnici si totiž nemáte veľmi z čoho vybrať, snažíte sa skonzumovať to, čo Vám donesú, aby ste nehladovali a mali plné bruško a nestratili mliečko. To, že po príchode domov sa každá z nás rozhodne, čo bude konzumovať, to už je záležitosť každej z nás. Keď sme sa na to sestričiek pýtali, prečo je to tak, kývli len rukou, že to je nekonečný príbeh, že im to v kuchyni už toľkokrát vraveli a nič sa s tým nedeje. Ako teda zabezpečiť, aby sa to zmenilo?

Vo všeobecnosti mi na nemocničnej strave chýbala zelenina a ovocie. Doma skonzumujem aspoň 2-krát týždenne zeleninový šalátik a každý deň rôzne druhy ovocia, v nemocnici som mohla čo i len snívať o nejakom čerstvom šalátiku, žiaľ :-/ Rovnako aj celozrnné pečivo... predražilo by sa to tak veľmi, keby namiesto bielych rožkov podávali grahamové? A myslíte si, že by bolo nemožné fungovať na systéme objednania si obedu vopred a možnosti výberu aspoň z jedla mäsitého a bezmäsitého? Asi by sme chceli veľa, však?! Len ma mrzí, že práve inštitúcia, ktorá by mala ísť príkladom, ide zlým príkladom.

Ale čo by som chcela, keď aj v reštauráciach je problém objednať si ZDRAVÉ bezmäsité jedlo, pretože v ponuke sú buď sladké jedlá alebo vyprážané, čo zrovna zdravé nie je. Sú však výnimky, kde ponúkajú šalátiky a iné bezmäsité, chutné a hlavne zdravé jedlá, za čo si však musíme priplatiť, ale prečo nie. Aj tu by som bola ochotná zaplatiť za jedlo, ktoré by som si vybrala, bolo by zdravé a snáď aj chutné. Možno raz... pri treťom dieťati, to už zažijem aj na vlastnej koži. Alebo som príliš veľká optimistka?

A vy máte aké skúsenosti? Napíšte, hlavne tie, ktoré ste zažili pravý opak a boli ste s nemocničnou stravou spokojné. Ak sa tak niekde stalo, je dobré to vedieť, pretože tí kuchári si potom zaslúžia naozaj medajlu. Tak veľa zdaru a dobrú chuť.