Najkrajšia prehra v živote
Moju materskú dovolenku som chcela ukončiť vážne asi trikrát a pomyselne asi stokrát...
Predčasné ukončenie materskej dovolenky. Dilema pre každú mamu...
Dcérka mala pol roka, keď mi šéfka telefonovala, že v našom hlavnom meste spoločnosť vytvára nové oddelenie a bude výberové konanie na vedúcu oddelenia. Navrhla mi, či by som sa nechcela zúčastniť na výbere. Nasadila mi neuveriteľného chrobáka do hlavy.
Bola som doma viac ako šesť mesiacov, plná elánu a pocitu, že tu sa to krúti iba okolo malej. Ešte zo mňa akosi nestihol vyprchať ten pracovný "smrad". Chcela som sa znovu cítiť žiadaná a mať mozog zapnutý na plné obrátky. (Nechcem povedať, že na materskej nám mozog nepracuje, no ak mám byť úprimná... radšej nebudem...).
Som mama na plný úväzok...a nebaví ma to!
Za seba môžem povedať, že moja slovná zásoba sa veľmi obmedzila a chýbali mi slovné spojenia typu ...posledné trendy v oblasti screeningu... alebo ...náš posledný projekt má zlepšiť marketingové... ). Po rozhovore s mojím manželom sme sa dohodli, že to skúsim. Pôjdem a uvidím. Na materskej by ostal manžel a ja by som bola živiteľom rodiny. Prekvapujúco s tým nemal žiadny problém.
No ja som problém mala. Pomaly, ale isto, ešte stále si to nepripúšťajúc, som mala výčitky svedomia. Výčitky z toho, že opúšťam svoje dieťa. Že som krkavčia matka a myslím len na seba. O hrôze z toho, že by s malou ostal ocino ani nehovorím. Síce lepšie ako niekto cudzí alebo jasle, ale... Mama je mama. Ja viem predsa najlepšie ako sa o malú postarať.
Pre mňa však bola zásadná úplne "banálna" vec. Dojčenie?! Aj keď možno pre mnohé z Vás to problém nie je a budete mi oponovať, že dojčiť sa dá aj po odchode do práce, nevedela som si to predstaviť. Legislatívne sú tieto veci síce ošetrené, no prax je myslím na tom úboho a určite zaostáva za teóriou.
Ako skladovať odstriekané materské mlieko?
Len raz sme s manželom išli na svadbu sesternice a ja som si na noc chcela odstriekať mlieko. Trvalo mi to 3 hodiny a odstriekala som si 50 ml. Viem, že časom by som nabrala cvik, no to bola pre mňa iba slabá útecha. Bála som sa, že časom mlieko budem strácať a malej neposkytnem všetko, čo by som mohla. A v neposlednom rade, nevedela som si to predstaviť ani organizačne, keďže by som do zamestnania dochádzala.
S týmito pocitmi neistoty som šla aj na výberové konanie, kde ma sprevádzal manžel aj dcérka. Našťastie a to hovorím skutočne úprimne, NAŠŤASTIE som to miesto nedostala.
Pocity úľavy sa miešali s pocitmi sklamania. Veď každý nerád prehráva. Až neskôr som si uvedomila, že som vlastne vyhrala. Ďalší čas s mojou dcérkou, ktorá bola ešte tak veľmi maličká, že som presvedčená, že nikto, naozaj nikto by jej matku nenahradil. Bola to tá najkrajšia prehra v mojom živote.
Myšlienka návratu do práce mi nedávala spávať
Nezainteresovaný človek by si určite povedal. Práve som dočítal časť, kde blahorečí nebesia, že jej dovolili ostať doma a už znovu pokúša. No život plynie a človek má pokušení nadostač.
Aj tentoraz to bolo na podnet mojej vedúcej. Iba kvôli tomu, že si ju ako človeka veľmi vážim, som sa dala nahovoriť na ďalší pokus o nové miesto. Keďže malá už bola väčšia, mala 1 rok, povedali sme si, že by mohla ísť do súkromných jaslí.
JASLE: naozaj TRAUMATIZUJÚ dieťa?
Objednali sme sa na "obhliadku" jedných z nich a plní očakávaní sme tam aj dcérkou vyrazili. Keď ma pani učiteľka požiadala, aby som nechala malú v herni a ja si šla pozrieť spálne, bolo to pre mňa absolútne hrozné.
Keďže ani nechodila, len tam tak tichúčko v kútiku sedela a pozerala očkami po okolí. Bola tam taká opustená, stratená. Sama a bez mamy. Môže sa vám zdať moje reakcia ako značne vyexponovaná a nemiestna, no presne to som cítila. Bolo to opäť strašné.
Teraz je ten správny čas
No a tretíkrát NAOZAJ. Dcérka má dva roky a je už "veľká slečna". Cítim, že takto je to správne. Že teraz je ten správny čas. Ideme na zápis do materskej škôlky a od septembra nastupujeme. Mám síce obrovský strach a trošku mi je to i ľúto, no teraz viem, že ochvíľu jej už stačiť nebudem.
Mama už nie je zaujímavá. Že v škôlke bude "Deniska a Peťka" a "Riško s Jurkom" a naša malá kočka bude mať kamošky a kamošov. Ale keď príde domov, bude tu na ňu čakať ešte jedna "kamoška", MAMA.
