Mýty a fakty o pupočníkovej krvi

Mýty a fakty o pupočníkovej krvi
20.11.2011 v kategórii Mama, autor PR článok, foto: istockphoto.com

Uskladniť alebo neuskladniť pupočníkovú krv? To je otázka, ktorou sa zaoberajú nastávajúci rodičia.

Uskladniť alebo neuskladniť pupočníkovú krv? To je otázka, ktorou sa zaoberajú nastávajúci rodičia. Nie je jednoduché sa dopracovať k odpovedi. Médiá poskytujú rôzne protichodné tvrdenia a skresľujúce informácie. Cieľom nasledujúceho textu je validovať fakty a súčasný vývoj v oblasti pupočníkovej krvi.

Má uskladnenie pupočníkovej krvi význam?

Pupočníková krv je alternatívny a všeobecne uznávaný zdroj krvotvorných kmeňových buniek na transplantáciu. Vo svete sa vykonávajú transplantácie s použitím vlastných buniek aj buniek od darcu. Nie je dôvod, prečo by sa nemohli využiť bunky aj z vlastnej pupočníkovej krvi. Navyše, vlastná pupočníková krv sa môže využiť aj v prípadoch, keď sa po prepuknutí choroby už vlastné bunky získať nedajú – napríklad pri zlyhaní kostnej drene.

Ošetrujúci lekári z DFNsP v Bratislave, ktorí v roku 2004 použili vlastnú pupočníkovú krv pri 6-mesačnom pacientovi s nádorom mozgu: „Pupočníková krv sa stala hodnotným alternatívnym zdrojom krvotvorných kmeňových buniek pre alogénne (bunky od darcu), ale v osobitných prípadoch aj na autológne (vlastné bunky) transplantácie krvotvorných kmeňových buniek. Ukazuje sa, že je dôležité povzbudiť rodičov, aby dali uskladniť pupočníkovú krv svojich detí, ktorá sa môže v budúcnosti využiť pre samotné dieťa alebo pre jeho súrodencov.“

Primárka Transplantačnej jednotky kmeňových krvotvorných buniek v DFNsP v Bratislave MUDr. Júlia Horáková, PhD., sa pre časopis ZDRAVIE vyjadrila: „U detí sú jasne definované diagnózy, keď môžeme vykonať autológnu transplantáciu. Sú to solídne nádory, niektoré lymfómy a nádory typické pre detský vek. V takýchto prípadoch môže do určitej miery poslúžiť aj vlastná pupočníková krv.“

Ak dieťa získa do troch rokov leukémiu, má takmer stopercentnú pravdepodobnosť, že leukemické bunky sú prítomné aj v pupočníkovej krvi. Neprichádza do úvahy, aby sa takýto transplantát použil.

V pupočníkovej krvi môžu byť prítomné len leukemické klony vzniknuté pred narodením. Týka sa to vzácneho prípadu leukémií útleho veku, do 2 až 3 rokov. Prítomnosť alebo neprítomnosť takýchto chorých buniek sa dá dnes už jednoznačne diagnostikovať a hneď rozhodnúť o použiteľnosti transplantátu. Ak leukémia prepukne vo vyššom veku, pravdepodobnosť prítomnosti malígnych buniek v pupočníkovej krvi je veľmi nízka, inak by ochorenie prepuklo skôr.

V Taliansku a Belgicku zákon zakazuje uskladnenie pupočníkovej krvi pre vlastnú potrebu.

Odbery pupočníkovej krvi pre vlastnú potrebu dieťaťa sú bežnou praxou v štátoch EÚ a ostatných vyspelých štátoch sveta. Vo svete je dnes viac ako 140 rodinných bánk pupočníkovej krvi, z toho asi polovica v Európe.

Taliansko a Belgicko nemajú úplne doriešenú legislatívu týkajúcu sa privátneho skladovania pupočníkovej krvi. Samotné odbery však nie sú zakázané a takto odobratá pupočníková krv sa spracúva a skladuje v zahraničných laboratóriách. Napríklad v Taliansku sa rodičia rozhodujú pre rodinný odber dokonca častejšie ako v iných štátoch EÚ, aktivity tu vykonáva asi 30 rodinných bánk pupočníkovej krvi.

Najnovšie dokumenty Európskej únie označujú oprávnenosť existencie súkromných bánk za pochybnú.

Aktuálna legislatíva EÚ je plne implementovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky a Slovenský register placentárnych krvotvorných buniek túto legislatívu plne rešpektuje a dodržiava všetky podmienky príslušných povolení na činnosť vydaných štátnymi orgánmi.

Je možné predpokladať, že pod označením „najnovšími dokumentmi“ sa autori tvrdenia odvolávajú na vyjadrenie európskej skupiny pre etiku v oblasti výskumu a nových technológií: Ethical Aspects of Umbilical Cord Blood Banking z roku 2004. Tento dokument bol však pripravený na základe zadania z roku 2001 a odvoláva sa na poznatky spred viac ako 10 rokov. Nejde preto o aktuálny ani najnovší dokument.

Slovenská gynekologicko-pôrodnícka spoločnosť vydala súhlasné stanovisko k odberom pupočníkovej krvi. Považuje jej odber pri pôrode za bezpečný, nezaťažujúci nijak rodičku ani dieťa. Vyzýva gynekológov, aby objektívne a vyvážene informovali každú nastávajúcu rodičku o možnosti odobratia a uskladnenia pupočníkovej krvi s cieľom zachovať transplantát kmeňových buniek z pupočníkovej krvi. V niektorých amerických štátoch dokonca prijali zákon, ktorým sa ukladá povinnosť informovať budúcich rodičov o možnostiach uskladnenia pupočníkovej krvi. V susednej Českej republike podporuje odbery pupočníkovej krvi pre vlastnú potrebu dieťaťa aj samotný štát. Prostredníctvom Národného tkanivového centra, a. s., pripravuje ponuku pre budúcich rodičov uskladniť pupočníkovú krv ich dieťaťa.

Na Slovensku sa doteraz neurobila ani jedna transplantácia vlastnej pupočníkovej krvi a podobná situácia je aj v zahraničí.

Na Slovensku sa prvýkrát použila vlastná pupočníková krv už v roku 2004 na podporu obnovy krvotvorby po intenzívnej chemoterapii u dieťaťa s nádorom mozgu – meduloblastóm. Po vysoko dávkovej chemoterapii namierenej proti mozgovému nádoru, ktorá ničí aj zdravú kostnú dreň, mu jeho vlastná pupočníková krv pomohla s urýchlením regenerácie krvotvorby. Išlo o prvé použitie vlastnej pupočníkovej krvi v Európe. O výsledkoch tejto úspešnej liečby referovali ošetrujúci lekári aj na medzinárodnej konferencii detskej onkológie SIOP v Berlíne na jeseň 2008.