Moja mama

13.5.2009 v kategórii Mama, autor Eva Bačová, foto: istockphoto.com

Možno práve preto, že aj ja som už mamou, tak sa chcem poďakovať tej svojej mame a povedať jej, že už chápem mnoho vecí.

Som mamou 22 –mesačného synčeka, ktorý je mojím slniečkom. Veľmi ho ľúbim! Možno práve preto, že aj ja som už mamou, tak sa chcem poďakovať tej svojej mame a povedať jej, že už chápem mnoho vecí.

Moja mama stála pri mne stále. V detstve, počas dospievania i v dospelosti. Spolu s otcom mňa a brata vychovali dobre a správne. Dávali nám lásku, pokoj v rodine i príklad, ako máme žiť. Samozrejme, nie vždy sme s nimi súhlasili a často sa aj búrili. S odstupom času však viem, že to mysleli dobre a v náš prospech.

Mamka pracovala v nemocnici ako laborantka a svoju prácu mala rada a samozrejme sa starala o rodinu, domácnosť, záhradu. Poviete si, veď to každá. Nie každá má však zdravotné problémy. Moja mama ich mala a má. Ale aj napriek tomu zvládala všetko. Často som ju, a to aj teraz, za to obdivovala. Aj napriek bolestiam išla na nákup, či do záhrady. Mnoho prác som potom prebrala ja, aby som ju trocha odbremenila, ale ona aj tak musela byť pri všetkom. Inak sa jej zdalo, že je nepotrebná. Darmo sme jej to vyhovárali.

Počas môjho štúdia na vysokej škole so mnou prežívala každé skúškové obdobie a hlavne každú skúšku. Starala sa, aby som mala pokoj a mohla sa nerušene venovať štúdiu.

Neskôr som sa vydala a naozaj "vyletela z hniezda". Tie prvé dni po svadbe mi rodičia veľmi chýbali. Ale keďže nebývame ďaleko, môžem k nim kedykoľvek zájsť na kus reči.

Po čase sa z mojich rodičov stali hrdí starí rodičia. Bratovi a jeho manželke sa narodila krásna dcérka. Krátko na to nastali komplikácie v mojom tehotenstve a bola to opäť mama, ktorá stála pri mne a dodávala mi silu v šťastný koniec. A keď prišiel deň pôrodu, ona ma viezla do pôrodnice. (Najväčšou oporou mi bol manžel, ale to je už iný príbeh.)

Keď som sa vrátila aj s drobčekom z pôrodnice domov, len vďaka nej sme zistili, že mám žalostne málo mlieka a malého musím dokrmovať. Nehovoriac o iných radách. Najviac mi však pomohla psychicky. Svojou prítomnosťou, milým slovom, úsmevom. Dokonca k nám chodila na nočné. Doslova. Ak mal manžel nočnú smenu, tak prišla ku mne a malému. Aby mi bolo veselšie a nebola som s malým sama. Veľmi mi to pomáhalo, hlavne  v prvých mesiacoch.

Pomáha nám stále. V čomkoľvek. Je skvelá mama a ešte lepšia babička. Vnúčatká ju zbožňujú.
Nikdy nesplatím ten dlh, ktorý mám voči svojej mame.

Veľmi Ťa ľúbim, mami!

Len sa drž, veď Ťa všetci potrebujeme!

Posielam Ti bozk na líce a jedno veľké objatie!

ĎAKUJEM ZA VŠETKO!!!