Môj muž

28.2.2009 v kategórii Mama, autor Eva Bačová, foto: istockphoto.com

Poznali sme sa od detstva, ale nikdy sme k sebe nemali blízko.

Je skvelý, jedinečný. Taký, aký by správny partner, manžel a otec mal byť. Prečo si to myslím? Jednoducho je naozaj taký! Posúďte sami.

Po veľmi nevydarenom vzťahu som sa bála veriť ďalšiemu mužovi a ani príležitostí nebolo veľa, takže som roky bola sama so svojím smútkom a túžbou po láske. Ale raz... Zazvonil mobil a On ma pozval na kávu. Poznali sme sa od detstva, ale nikdy sme k sebe nemali blízko. Vtedy na káve preskočila iskra. Bol milý, usmievavý, stále sme mali o čom hovoriť. Mala som pocit, akoby sme sa stretávali roky. Po troch dňoch od nášho prvého stretnutia mi povedal, že ma ľúbi. Bože, myslí to naozaj? Ako to môže tak jednoznačne povedať po troch dňoch?! Čo ak to nemyslí vážne? Ako si môže byť taký istý? Zľakla som sa. Teraz viem, že to tak naozaj cítil.

Aj keď ma to vyznanie vystrašilo, stretávala som sa s ním ďalej. Zistila som, že je naozaj úprimný  a zodpovedný. Svojím správaním si ma celkom získal. A prišlo niečo nečakané: ľúbim ho! Ja naozaj znova ľúbim! Som milovaná a milujem!

A bola svadba. A keď sme si, držiac sa za ruky sľubovali vernosť, mal v očiach úžasnú žiaru. Viem, že ten sľub vyslovil s úplnou vážnosťou a vedomím, že ho nikdy neporuší. (Ja samozrejme tiež.)

Veľmi sme chceli bábätko, tak sme aj hneď začali skúšať. A vyšlo to po troch mesiacoch! Bolo že to radosti! Trvala ale iba jedenásť týždňov a nastali problémy. A vtedy nastúpil On, môj Muž. Celý čas tehotenstva bol optimista a vlieval mi do žíl svoju vieru v šťastný koniec. Aj vtedy, keď nás vystrašili výsledky testov na vrodené vývojové chyby. Nakoniec sa ukázalo, že je všetko v poriadku. Každú poradňu a ultrazvuk absolvoval so mnou a o všetko sa zaujímal.

Celý čas mojej rizikovej gravidity bol ukážkový. Pomáhal mi v domácnosti, upratoval, robil nákupy, všetko vybavoval, staral sa o moje pohodlie. Spolu sme tak čakali na deň D. Stál pri mne aj vtedy. Spolu sme videli nášho synčeka hneď po narodení a bol pyšný, že je zdravý a aj on ho môže ako prvý privítať na tomto svete.

Našu radosť trochu kazilo to, že som nemala mlieko a museli sme prejsť na umelú výživu. Ani vtedy nelenil. Vyváral fľaše, robil mlieko, kŕmil malého vo dne i v noci, prebaľoval, chodil s ním na prechádzky. Okrem toho chodil aj do práce na smeny, ale nevadilo mu, že malý plače a on sa nevyspí. Naopak. Zobral malého a mňa nechal, nech si oddýchnem.

Tak to zostalo doteraz, keď náš synček má 19 mesiacov. Koľkokrát si po nočnej smene vôbec neľahne spať, ale je s malým, alebo pomáha v domácnosti, či ide zarobiť to euro na prilepšenie. Synčekovi je skvelým otcom. Hrá sa s ním, trávi s ním každú voľnú chvíľku. Je mu krásnym príkladom, pomáha mu pri osamostatňovaní sa, usmerňuje ho. Malý ho zbožňuje a visí na každom jeho slove, či pohľade. Svedčí o tom aj fakt, že ho taktiež oslovuje mama.

Možno si poviete, aj ja  mám takého muža doma. Potom je to skvelé! Ja si svojho "Pána úžasného"  veľmi vážim pre všetko, čo pre nás robí. Veľmi ho ľúbim!
Vďaka za to, že si, Muž môj! Si Muž s veľkým M!