Máte svoje obľúbené dvojča? Nie ste v tom sami: 6 praktických rád vám pomôže!

Redakcia | 10. jún 2016

Máte svoje obľúbené dvojča? Tajne uprednostňujete jedno pred druhým? Mnohí rodičia áno, či už si to priznajú alebo nie. Je to totiž úplne normálne. Väčšine rodičov sa to v určitom okamihu života stane.

Americká štúdia z roku 2007 tvrdí, že je to záležitosť inštinktu – uprednostňovanie jedného dieťaťa. V rodinách s viacerými „mono“ deťmi je predpokladom určitého modelu protežovania už obyčajné poradie narodenia.

Napríklad otec sa pýši skvelými úspechmi najstaršieho dieťaťa a matka sa rozplýva nehou nad „benjamínkom“ rodiny. Keď ale máme v rodine dvojčatá alebo viacerčatá, automaticky sa predpokladá rovnosť v láskyplnom prístupe k obom (či viacerým) deťom. Uprednostňovanie jedného z dvojčiat sa zdá nielen rodičom, ale aj okoliu bolestnejšie a zraniteľnejšie ako v prípade väčšieho počtu „mono“ detí. V knihe Škola rodičovskej výchovy dvojčiat a viacerčiat v školskom veku (Parenting School-Age Twins and Multiples) Christiana Baglivi Tinglof hovorí: „Protežovanie, hoci do určitej miery existuje vo všetkých rodinách (v rodinách s viacerčatami je však oveľa častejšie), sa neprejavuje tak nápadne a nie je tak bijúce do očí, ako keď sa deje v rodine s dvojčatami alebo viacerčatami.“

Rodičia určite jedno z detí uprednostňujú.

V niektorých prípadoch dáva rodič svoju obľubu zjavne najavo, v iných je táto otcovská alebo materinská preferencia dieťaťom iba vnímaná (alebo aj mylne vyložená a pochopená). Nesprávne pochopenie potom môže vyústiť do stresu a postupného rozvinutia pocitov viny rodičov, čo môže viesť k negatívnym následkom u detí. Protežovanie ako prišlo, tak zvyčajne aj odíde. Býva to dané zmenou okolností, ktoré ho spôsobili. Môže vzniknúť hneď po pôrode, alebo vypláva na povrch až v čase dospievania.

Približne polovica dvojčiat sa rodí predčasne a môžu mať nejaké komplikácie, prípadne si vyžadujú po pôrode hospitalizáciu. Ak je jedno z dvojčiat chorľavejšie ako druhé, starostliví rodičia zistia, že ku každému priľnú iným spôsobom. Rodič vníma napríklad to, že keď bude prejavovať väčšiu náklonnosť slabšiemu dvojčaťu, napomôže mu k rýchlejšiemu uzdraveniu. Naopak, pre iného rodiča môže byť ťažké vybudovať si vzťah k dieťaťu, ktoré je slabučké. Na základe štúdie rodín s dvojčatami sa zistilo, že rodičia majú tendenciu pripútať sa silnejšie k dieťaťu, ktoré opustilo nemocnicu ako prvé.

Žiarlivosť vedie k nenávisti.

Niekedy požiadavky na starostlivosť o dve bábätká už samy osebe plodia rodičovské uprednostňovanie niektorého z detí. Rodičia zapadnú do prirodzenej rutinnej deľby práce, aby vôbec zvládali nároky na ne kladené, matka sa stará o jedno dvojča a otec sa stará o druhé. Ako dvojčatá rastú a rozdelenie rodičovskej starostlivosti sa nemení, rodičia prirodzene preferujú to dieťa, o ktoré sa starajú. Uprednostňovanie jedného dieťaťa vedie k nezdravej rodinnej dynamike a má nežiaduce následky v podobe detských úzkostí či problémov so správaním. Silná žiarlivosť môže prerásť do nenávisti. Dvojča, ktoré sa cíti na druhej koľaji, sa môže stať nezdravo závislým na svojom súrodencovi, čím si podvedome kompenzuje prázdnotu nenaplneného láskyplného vzťahu s rodičom. Naopak dvojča, ktoré je uprednostňované, môže voči svojmu súrodencovi prežívať zbytočné výčitky svedomia. Preto je dôležité, aby si rodičia problém uprednostňovania jedného z dvojčiat uvedomovali a snažili sa prezieravo vyhýbať zbytočným negatívnym dôsledkom, ktoré z toho môžu prameniť.

Rovnako je potrebné vnímať veci s nadhľadom. Ako spoznáme, že sme sa ako rodičia dvojčiat prestali k nim správať ako k jedinečným ľudským bytostiam a začali sme jedno z nich protežovať? Hoci sa snažíme byť za každú cenu spravodliví, nič si nenahovárajme. Zamyslime sa nad tým, či každé z dvojčiat dostane zo všetkého rovnaký diel a vo všetkom sa spravodlivo strieda s tým druhým.

Ako to je priamo v praxi?

Skutočný postreh mamičky dvojčiat: „Keď sa narodili moje dcérky, jedna z nich vyžadovala neustále nosenie na rukách, čím som jej pomáhala regulovať telesnú teplotu. Odvtedy som nadobudla pocit, že sa obe rady spolu maznáme a že sa tento fyzický prejav lásky doslova datuje od prvého dňa, čo je na svete. Keďže mám s touto dcérou taký úzky fyzický kontakt, zákonite som mala obavy, že jej sestra to bude vnímať ako prejav protežovania svojho dvojčaťa. Napriek tomu som vedela, že ona by dala prednosť nejakej činnosti, ktorú by sme robili spolu, alebo slovnej pochvale...“

6 praktických rád, ako môžete v rodinách s dvojčatami efektívne zvládnuť „zvýhodňovanie“:

1. Najprv si urobte poriadok vo svojich vlastných pocitoch. Nebojte sa pozitívnych pocitov k jednému dieťaťu, ale majte sa na pozore, keď máte neustále prehnané záporné pocity k druhému z dvojčiat. Je prirodzené občas pociťovať k jednému dieťaťu náklonnosť, ktorá vychádza z jeho osobnosti a daných okolností, a inokedy to cítiť zas naopak. Môže sa ale stať, že budete potrebovať aj odbornú pomoc, ak by sa vám nepodarilo vysporiadať sa s tým, že nedokážete cítiť a prežívať lásku len k jednému zo svojich dvojčiat.

2. Neustále myslite na to, že vaše dvojčatá sú samostatní jedinci. Majú rôzne záujmy, schopnosti a potreby. Ako rodič nemáte za úlohu byť tzv. „spravodlivý“, vašou úlohou je čo najviac uspokojovať ich oprávnené potreby. Niekedy to znamená, že budete tráviť s jedným z nich viac času ako s druhým. Nemusí ale ísť hneď o uprednostňovanie, skôr ide o rozdelenie vašich rodičovských možností a potrieb vašich dvojčiat.

3. V rodine si vytvorte určité pravidlo, určitý čas trávte spoločne len s jedným dvojčaťom (bez ohľadu na ich vek). To vám umožní objaviť a zdieľať ich jedinečné záujmy a poriadne sa porozprávať.

4. Ak máte výčitky svedomia, že jedno z detí zvýhodňujete, nevyvažujte to u druhého dieťaťa uvoľnením morálky alebo zahŕňaním darčekmi. Deti dokážu veľmi dobre manipulovať s emóciami rodičov, vždy vo svoj prospech.

5. Slová voľte veľmi opatrne. Dokonca aj nahlas povedaný vtip o tom, že máte radšej jedno z nich, si dieťa môže zle vysvetliť. Nikdy neviete, či vás deti nepočuli, alebo sa napríklad mylne domnievate, že sú priveľmi malé na to, aby pochopili ironickú poznámku.

6. Rozlišujte medzi milovať a mať rád. Každý rodič má alebo nemá rád niektoré aspekty osobnosti svojho dieťaťa. To ale neznamená, že miluje jedno dieťa viac ako to druhé.

Na záver krátke zhrnutie.
Hoci sa môže zdať, že s rovnakým problémom sa stretávajú aj rodičia detí narodených po sebe, pre rodičov dvojčiat (či viacerčiat) sa už obyčajné zamyslenie nad problémom a odhalenie, že priľne k jednému dieťaťu viac, stáva traumou. Preto je dobré vedieť, že podobné myšlienky nemá sám, ale vyskytujú sa celkom prirodzene v určitej skupine rodičov. Neznamená to, že v niečom zlyhávajú alebo nie sú dobrými rodičmi, dôležité je s touto skutočnosťou vedieť pracovať tak, aby neublížila deťom.