Máme radi zvieratká
Veselo i vážne detskými očami na tému zvieracích kamarátov...
Vo všeobecnosti platí, že my dospelí máme radi zvieratká. Niektoré viac a iné menej. Avšak deti ich priam zbožňujú. Je jedno, či sú veľké, alebo malé, chlpaté, šupinaté, s nohami alebo bez nich. Pre malých drobcov, sú zvieratá fascinujúce a roztomilé. Presvedčili ma o tom škôlkari Martinko (5,5), Hanka (6), Maťko (5), Lenka (6), Simonka (5) a Dominika (5). Keď som im povedala, že sa budeme rozprávať o zvieratkách, všetkým sa od šťastia rozžiarili očká a hromadne na mňa vyhŕkli: My máme radi zvieratká.
Aké je vaše najobľúbenejšie zvieratko?
Martinko: Ja mám rád delfíny a psíkov.
Hanka: Ja mám rada mačičky, lebo ich mám aj doma a u babky. Potom mám rada aj psíkov, aj delfíniky a koníkov, lebo niekedy chodím na nich jazdiť a keď som u babky, tak im môžem dať aj jedlo. Tam majú susedia psov, mačky, sliepky a ešte majú kone, tak ich nakŕmim niekedy takou trávičkou a senom.
Maťko: Korytnačky. Moja sa volá Megi.
Dominika: Ja mám rada mačku, psa, koňa, delfína, kosatku.
Simonka: Ja mám rada kocúry a jedného mám aj doma. Volá sa Fico.
Lenka: Ja škorpióna a hada.
Nie sú nebezpečné?
Lenka: Sú, ale ja ich mám rada.
Viete, kde zvieratká žijú?
Martinko: Na farmách.
Simonka: V mori.
Lenka: Na púšti žije škorpión.
Martinko: A krokodíl.
A tu na Slovensku kde žijú zvieratká?
Lenka: Na farmách.
Martinko: V zoologickej.
Žijú zvieratká aj v lese?
Deti súhlasne prikyvujú.
Dominika: Vlk, medveď a zajac.
Hanka: Divé svine.
Simonka: Líška.
Lenka: Veverička.
Ktoré z týchto zvieratiek je najhrozitánskejšie?
Dominika: Medveď a vlk.
Hanka: Medvedík je peknučký.
Ako vyzerá medveď?
Lenka: Je hnedý.
Maťko: Alebo biely.
A ten biely kde žije?
Lenka: Na severnom póle. A tučniak býva tiež na severnom póle.
Čo robia zvieratká v lese?
Simonka: Behajú.
Lenka: Veverička si hľadá potravu na zimu, aby v zime prežila.
Čo robí potom v zime, keď má toľko potravy?
Lenka: Spinká a niekedy aj je.
Ostatné zvieratká to tiež robia?
Lenka: Maco spí.
Hanka: Niektoré zvieratká to robia, ale koníky nie.
Martinko: Ježko spí.
Spávajú zvieratká aj keď nie je zima?
Všetci vykríknu: Ááááááánoooooo.
A spia všetky v noci?
Deti opäť zborovo vyhŕknu: Nieeeeee.
Martinko: Netopier spí ráno v nore.
Maťko: Sova nespí v noci.
Lenka: A v noci nespí aj vačica.
Vidia tie zvieratká v noci, keď je taká tma?
Lenka: Áno, asi majú nejaké oči také svietiace.
Maťko: Červené.
Simonka: Žlté.
Dominika: Nie. Zelené.
Kde v tom lese zvieratká bývajú?
Dominika: Medveď má noru. V skale ostane diera a on sa tam nasťahuje.
Lenka: Veverička býva v strome a škorpión na púšti.
Dominika: On sa zavŕta do zeme asi.
Lenka: A had býva v zoologickej.
Hanka: Delfín býva napríklad v slanej vode.
Dominika: Iba v slanej vode. Každé more je slané. (upozorňuje Dominika Hanku)
Hanka: Ja viem.
A kde býva napríklad jeleň?
Hanka: Neviem, on asi nemá noru.
Lenka: Na lúke.
Martinko (prekvapene): Na lúke? Aby ho niekto v noci zožral?
Lenka však rozmýšľa už nad niečím iným: Ja mám takého hračkárskeho lachtana.
Čo je to lachtan?
Lenka: Takýýýý tučniak? Nie. Tuleň.
Čo zvieratká v lese jedia?
Hanka: Ja viem! Divé svine jedia žalude.
Dominika: A ja som raz nazbierala žalude a potom nám vyrástli. Takže máme duby v záhradke.
Simonka: A ešte jedia orechy.
Dominika: Šušky a orechy.
Hanka: To nie sú šušky, ale šišky. (tentokrát upozorní Hanka Dominiku)
Taký jeleň čo papá?
Hanka: Trávu a bravčové?
Čo dávajú zvieratkám v zime ešte horári do kŕmidla?
Hanka: Slamu a soľ.
Na čo soľ?
Dominika: Na to, aby z nej pili tie zvieratká.
Simonka: My si soľou solíme niekedy chlebík.
Martinko: A vajíčko si môžem osoliť?
Ja: Ak chceš, môžeš.
Martinko: Aj psa? (šibalsky sa na mňa pozrie a usmeje sa; ostatné deti sa od smiechu váľajú po zemi)
A načo by si solil psa?
Hanka: Aby ho asi zjedol.
Martinko sa bráni: Nieeeeee.
Psy sa jedia?
Po tejto otázke sa už všetci smejeme o dušu a deti kričia: Nieeeeee.
Avšak Lenka k tomu má ešte čo dodať: Ale zajace sa jedia, lebo si z nich môžeme urobiť nejakú škvarelinku či čo. A inak náš sused si opeká slimákov.
Fuuuuuuj! – zakričia deti a robia pri tom všelijaké grimasy. Následne sa zase rozosmejú a mne je jasné, že náš rozhovor sa práve skončil.
