Mama na Novom Zélande: Žijeme tu bez stresu
Ako sa žije v krajine s niekoľkými prvenstvami? Nový Zéland bol prvou krajinou na svete, ktorá priznala ženám právo voliť. Práve toto miesto si zvolila pre život Slovenka Alena Galajdová od Medzilaboriec s rodinou a hoci jej chýba historický dych Európy a od Slovenska ju delí vyše 18-tisíc kilometrov, Nový Zéland si zamilovala.
Život mamy na Novom Zélande
Na Nový Zéland som prvýkrát zavítala v roku 2009 ako turistka. V tom čase som žila v Írsku a priateľovi, teraz už manželovi, ktorý je pôvodom Ír, sa tam druhýkrát vydávala mama. To bol náš hlavný dôvod návštevy. Mali sme však možnosť za mesiac precestovať Severný i Južný ostrov a okúsiť Nový Zéland počas svokriných „medových týždňov”, a to v šialenej multigeneračnej zostave. Poviem len toľko: kto neokúsil splavovanie divokej vody na jednom rafte s írskym dedkom, nevie, čo je adrenalín.
Mama v Austrálii: Pôvodne sme mali kúpenú spiatočnú letenku
Krajina nás očarila
Príroda bola neskutočne nádherná, ľudia príjemní, práce habadej. Írsko čelilo vtedy hospodárskej kríze a nebolo to tam ani zďaleka také ružové ako v rokoch rozmachu, keď bolo Írsko označované ako Keltský tiger. Priateľ mal dvojité občianstvo, vybaviť víza pre mňa nebol problém. A tak o rok neskôr sme zbalili kufre, že to teda u protinožcov vyskúšame na nejaký čas. Nuž a zatiaľ sme stále tu.
Už predtým som okúsila začiatky v inej krajine a môžem s rukou na srdci povedať, že na Novom Zélande, v porovnaní s Írskom alebo aj Slovenskom, je všetko ohromne jednoduchšie. Akákoľvek administratíva, poisťovne, banky, daňový úrad, lekári, pracovné agentúry, všade bolo omnoho menej byrokracie. Veľa vecí vybavíte online, pracovníci sú nápomocní a navyše sa s vami rozprávajú s úsmevom. Nový Zéland je jednou z najtolerantnejších a najliberálnejších krajín na svete, má napríklad svetové prvenstvo v udelení volebného práva ženám. Je to vriaci kotol kultúr, miestni sú nadšení, keď sa môžu dozvedieť niečo nové o inej kultúre. Človek nech je od hocikadiaľ, cíti sa tu vrelo vítaný.
Aký je život na pobreží Severného ostrova blízko sopky Mt. Taranaki?
Kvalifikovanej pracovnej sily je tu stále nedostatok vinou geografickej izolácie krajiny, zamestnávatelia vzdelaných ľudí „schmatnú“ hneď všetkými desiatimi. Človek sa kariérne posúva na základe svojich schopností a v žiadnom prípade nečelí diskriminácii, s akou som sa ja stretla v Írsku. Mám síce inžiniersky titul z ekonómie, ale každého zaujímali skôr pracovné skúsenosti. Ako obchodná analytička som si prešla viacero sektorov a nakoniec zakotvila vo firme v odvetví ťažby ropy a zemného plynu. Práve tento sektor sa vysoko podieľa na zamestnanosti regiónu Taranaki, kam sme sa pred viac než tromi rokmi presťahovali z Wellingtonu v túžbe po lepšej rovnováhe v pracovnom a osobnom živote, kvalitnejšom bývaní (napríklad ústredné kúrenie je na Novom Zélande rarita, hoci od tropickej krajiny majú ďaleko) či menších dopravných zápchach.
A priznávam, tiež aj pre môj stres po pár veľkých zemetraseniach, ktoré som zažila vo výškových budovách v hlavnom meste. New Plymouth, kde teraz bývame, je zhruba 60-tisícové mesto na západnom pobreží Severného ostrova, pri ktorom sa týči ikonická sopka Mt. Taranaki. Ráno môžete lyžovať a popoludní surfovať. Manžel je vyštudovaný biochemik a venuje sa oblasti autoimunity vo firme so sídlom vo Wellingtone s globálnou klientelou.
Mama v MALAJZII: Chod rodiny tu určujú otcovia
Tehotenstvo s midwife na Novom Zélande
Až na Novom Zélande som sa začala cítiť konečne tak akosi spokojne a odhodlala som sa na dieťatko. Naša Júlia má 2 roky a 5 mesiacov. Ale bola som v treťom mesiaci tehotenstva, keď vypukla covidová pandémia. Celé tehotenstvo aj pôrod sa niesli v duchu protipandemických opatrení. Po počiatočných lockdownoch, ktoré vírus v krajine v podstate eliminovali, a následnom prísnom úplnom uzavretí hraníc sme síce boli ako v zlatej klietke, ale poskytlo nám to relatívne normálny spoločenský život počas nasledujúceho roka.
Absolvovali sme tak predpôrodný kurz osobne, nie cez zoom, dve hodiny týždenne počas štyroch týždňov. Výhodou bolo, že sa tam človek zoznámi s inými miestnymi budúcimi mamičkami. Po pár mesiacoch sa organizuje aj stretnutie pre absolventov kurzu aj s bábätkami. Kurzy sú organizované pod záštitou regionálnych zdravotníckych úradov a sú zdarma.
Na Novom Zélande sa o ženu v tehotenstve nestará doktor, ten sa objavuje na scéne len v prípade komplikácií. Od začiatku až po samotný pôrod a potom ešte 4 – 6 týždňov po pôrode je tu midwife, pôrodná asistentka. V celej krajine je len osem mužov v tomto odbore a z toho len jeden vyštudovaný tu doma. Žena si vyberie midwife či už podľa odporúčaní, štýlu, ktorý jej vyhovuje, podľa možností domáceho pôrodu, pôrodu v bazéne ap. Mne profily niektorých midwife prišli až príliš „hippie“ či „spirituálne“. Pôrod doma som nemala v pláne, asistentiek je celkový nedostatok, tak som si vybrala „midwiferskú“ kliniku s dobrými skúsenosťami a väčším tímom, kde som vedela, že budú za seba vedieť navzájom zaskočiť, keď bude treba. Hoci sa o mňa starala moja pridelená midwife, je typické, že sa žena zoznámi aj s jej kolegyňami pre prípad, že skončí v deň D v ich rukách.
Chcete si nechať po pôrode placentu?
Starostlivosť v tehotenstve od A po Z je bezplatná, pokiaľ si žena nevyberie súkromného lekára, ktorý vyjde zhruba na 4 000 – 5 000 NZD (1 euro = cca 1,70 novozélandský dolár). Zdravotný systém je dobrý, necítila som žiadnu potrebu mať kvôli tehotenstvu súkromného gynekológa. V prvých 28 týždňoch tehotenstva sú kontroly každých 4 – 6 týždňov, potom až do 36. týždňa je to každý druhý týždeň a nakoniec raz týždenne až do pôrodu.
Midwife kontroluje žene pri každej návšteve hmotnosť, rast bruška, cukor, neskôr srdiečko dieťatka, zariadi všetky potrebné testy a ultrazvuky. Spoločne si naplánujete priebeh pôrodu, kde bude prebiehať a kto môže byť prítomný, techniky manažovania bolesti atď. Bežnou otázkou je, či si prajete ponechať placentu po pôrode. Je to spojené s Maormi, pôvodnými obyvateľmi Nového Zélandu a tradíciou, keď sa placenta a pupočníková šnúra pochovajú na mieste významnom pre danú rodinu. Reprezentuje to upevňujúci vzťah medzi novonarodeným dieťaťom a zemou, odkiaľ rodina pochádza.
Môj plán rodiť prirodzene vyletel von oknom...
Pri kontrole v 38. týždni dieťatku príliš rýchlo bilo srdiečko a spomalil sa jeho rast. Rozhodli sa preto pre vyvolanie pôrodu. Tiež zlyhal môj plán rodiť bez epidurálky, keď mi kontrakcie po vyvolávačke veľmi rýchlo vystrelili z nuly na plné obrátky a museli sme na urgentný cisársky rez. Žena má aj v štátnych nemocniciach pre seba vlastnú izbu, ostáva v nemocnici po pôrode dva až tri dni, po cisárskom reze päť až šesť dní.
Veľký dôraz sa kladie na dojčenie. Je tu o tom veľa informačných zdrojov, špecializovaní laktační asistenti a pod. Midwife sa uistí, že dieťa je zaregistrované u všeobecného lekára, a zhruba po 4 – 6 týždňoch odovzdá popôrodnú starostlivosť do rúk sestričiek z kliniky organizácie Plunket.
Je to úžasná nezisková organizácia so zameraním na starostlivosť a zdravý vývoj dieťatka do 3 rokov a jej služby sú úplne zdarma pre každé dieťa. Poskytujú pravidelné zdravotné prehliadky, sestrička príde k vám domov, uistí sa, že žena aj dieťatko sú v poriadku, bábätko odváži, odmeria, poskytne rady a odporúčania. Okrem iného Plunket robí i očkovacie výjazdy priamo do komunít v sociálne slabších oblastiach, odkiaľ by inak matka s dieťaťom na povinné očkovanie neprišli. Prevádzkujú poradenskú linku, ktorá je k dispozícii nonstop, a sama som tam kvôli rade zdravotnej sestry párkrát volala. Poskytujú informácie o existujúcich kluboch, skupinách, kde môžete vybehnúť na stretnutie s inými rodičmi a deťmi. S Julkou sme navštevovali takúto skupinu raz týždenne na 3 hodiny doobeda od jej 2 do 12 mesiacov. Neviem si to vynachváliť, vznikli tam krásne nové priateľstvá...
12-mesačná materská dovolenka na Novom Zélande
Zamestnávateľ musí žene miesto podržať, ak je zamestnaná na trvalý pracovný pomer a je tam aspoň rok ku dňu odchodu na materskú. Od štátu dostane počas 6 mesiacov asi 560 NZD týždenne, čo je o nejakých 20 % menej než minimálny plat pri práci na plný úväzok. Niektoré firmy poskytujú doplatok materskej do výšky platu, ale nie je to štandard. Muž má nárok zobrať si dva týždne neplateného voľna hocikedy počas prvého roka dieťaťa, niektoré firmy to platia alebo aj poskytujú dlhšiu dovolenku, ale opäť, je to skôr výnimkou než pravidlom.
Na Novom Zélande sú návštevy u všeobecného lekára spoplatnené, ale deti do 13 rokov ich majú zadarmo, takisto zubár pre deti je zdarma dokonca až do 18 rokov.
Jasle, škôlky a školy na Novom Zélande
Je bežné, že žena nastúpi späť do práce po 12 mesiacoch alebo aj skôr, často po vypršaní šesťmesačného príspevku. Jasle preto prijímajú deti od 6 mesiacov, Julka nastúpila v roku. V skupine do 18 mesiacov pripadajú na učiteľku tri deti, s pribúdajúcim vekom detí sa ich počet postupne zvyšuje. Cena jaslí závisí od lokality, ale priemerne je to okolo 65 NZD na celý deň. U nás napríklad centrum poskytuje vlastnú stravu, v ponuke sú aj bezlepkové, bezlaktózové, dokonca aj halal alternatívy. Snažia sa podporovať miestne firmy a byť ohľaduplní k životnému prostrediu.
Maorská kultúra (ext. zdroj wiki) je prítomná všade. TeReo-Maori je tiež oficiálnym jazykom krajiny, používa sa pri výučbe a každodennej rutine aj v škôlkach. Minule mi Julka začala doma spievať pesničku pred jedlom a ďakovať za dary zeme v maorijčine, skoro som odpadla. Slovákov je tu veľmi málo, v našom regióne viem okrem mňa o dvoch. Snažím sa zaobstarať slovenské knihy, púšťam slovenské pesničky. Do základnej školy nastupuje dieťa v piatich rokoch. Školstvo je bezplatné, s výnimkou súkromných stredných škôl a univerzít. Ale na to máme my ešte čas.
Voľnočasové aktivity od výmyslu sveta
V športoch jednoznačne prevažuje ragby a pre dievčatá netball a pozemný hokej. Silné zastúpenie majú vodné športy, mnohí tínedžeri sa pridávajú k dobrovoľníckej organizácii Surf Life Saving, kde sú trénovaní vo všetkom, čo treba a cez leto hliadkujú na miestnych plážach patriacich k jednotlivým klubom. Je naozaj veľa možností, ako deťom a mládeži vyplniť čas. Typickou letnou dovolenkou pre rodiny s deťmi je kemping v inom regióne. Detské ihrisko s verejnými toaletami nájdete na každom kroku. Verejné plavárne majú spravidla vonkajší (často 50-metrový) aj vnútorný bazén, detské bazény a vírivky. Keďže sú dotované z miestnych daní, vstup je doslova „za babku“. Mestské aj národné parky sú veľmi dobre udržiavané a je ich všade neúrekom, takmer každá pláž je doslova dych vyrážajúca. Naozaj je radosť chodiť do prírody a deti sú s ňou veľmi zžité. Aj my takto trávime voľný čas.
Žije sa tu pohodlne a príjemne, akosi viac bez stresov. No napriek tomu nám chýba rodina, blízki priatelia a tiež história, ktorou Európa doslova dýcha a ktorá v tejto mladej krajine absentuje...
Fotogaléria