Mama na baterky
Materstvo je skvelá práca. Áno, práca. Je to tá najťažšia a zároveň najkrajšia práca akú poznám. Je úžasná, no súčasne aj veľmi vyčepávajúca. Fyzicky i psychicky. Mama tiež potrebuje občas nabrať sily.
Matka veľa dáva – dáva starostlivosť, nehu, lásku. Dáva istotu, silu aj bezpečie, dáva výchovu, podporu, ale aj hranice a tresty. Dáva svoju pozornosť, svoj rozum, svoj čas... Dáva omnoho viac, dáva celú seba. A to vyčerpáva.
Žena - mama! Kde má načerpať energiu?
Mama nie je na solárny pohon, nestačí jej trochu slnečného svetla a sedem hodín spánku (v tom lepšom prípade) na to, aby nabrala sily. Alebo stačí? Môže byť žena matkou na 100 percentný úväzok a nestratiť pritom samú seba? Nepotrebuje dobiť baterky aj iným spôsobom ako žehlením, varením a upratovaním?
Trochu zvrátená logika, priznávam. Dobíjať baterky žehlením. Prepáčte, nechala som sa uniesť. Ja totiž pri žehlení relaxujem. Donedávna som žehlenie nenávidela a oči sa mi prevracali stĺpikom veľkosti priamo úmernej výške kopy prádla na žehlenie.
Syndróm dokonalej matky
Žehlila som totiž v noci, keď deti spali. Odkedy žehlím cez deň a deti nechávam na manžela si to žehlenie vskutku užívam a načerpávam pri ňom energiu. Premýšľam nad filozofickými témami alebo si len tak dumám o mojich plánoch a cieľoch. A o tom to je, o dobíjaní bateriek. Ako ich dobíjate vy?
Dobíjať energiu nestačí len spánkom
Mnohí sa mi čudujú, že po celom tom namáhavom klasickom dni z kategórie „materská dovolenka“ neodpadnem vyčerpaná do postele. Hoci som skutočne unavená, nejdem zaľahnúť spolu s deťmi do krajiny snov.
Mne totiž spánok na dobitie energie nestačí. Spánok síce dopĺňa energetické zásoby, ale najmä tie fyzické. A ja potrebujem doplniť aj tie psychické, potrebujem byť sama sebou. A preto si odkrojím zo svojho spánku pár hodín a venujem ich sebe – činnostiam, ktoré sa pri deťoch robiť nedajú.
Čítam, píšem, maľujem, surfujem na nete alebo chatujem s priateľmi. Z času na čas si s manželom pozrieme nejaký seriál, alebo dobrý film. Alebo sa len tak venujeme sebe navzájom, nám.
Preto ma to nočné žehlenie tak hnevalo - okrádalo ma o čas, ktorý som mala vyhradený pre rozvíjanie svojho ja, napĺňanie zdrojov energie. Cez deň som matka, kuchárka, upratovačka, manželka, práčka... nechcem byť v noci žehlička.
Namiesto sladkých desať hodín spím šesť až sedem. To mi stačí, hoci som schopá labužnícky prespať dvanásť. Našťastie, aj moje deti sú od narodenia dobrí spáči. Budia sa síce, kým pri nich nie som a v noci ich viem utíšiť len ja, nikoho iného nechcú, takže musím byť doma a nemôžem si vybehnúť posedieť do kaviarne s kamarátkami, alebo s manželom do divadla.
NIE SOM mama z reklamy. Vy áno?
Ale aj to sa časom zmení a ja zatiaľ baterky dobíjam doma tým, čo ma baví. Každý večer si venujem dve, tri hodinky, do postele líham okolo polnoci, ale spokojná a zrelaxovaná. Ako mnoho matiek malých detí, aj ja som dala dávno zbohom neprerušovanému a výdatnému nočnému spánku, ale rozlúčila som sa s ním vyrovnane a hlavne s presvedčením o dočasnosti tohto stavu.
Som matka. Materstvo je pre mňa prácou a poslaním. A tak ho prijímam so všetkými jeho krásami aj starosťami. No snažím sa pritom nestratiť samú seba. Čím viac svoje zdroje naplním, tým viac dokážem dať. Kdesi som čítala jeden krásny výrok – nie je bohatý ten, kto veľa má, ale ten, kto veľa dáva.
Na záver len malá rada – ak sa vám nedá ukrojiť trochu času pre seba z vlastného spánku, netýrajte sa, prosím. Nebojte sa ukrojiť si čas pre seba a predať štafetu detského kolotoča na chvíľu manželovi alebo starým rodičom, ak máte takú možnosť.
Viem, je to zo začiatku divné nechať deti niekomu inému, keď ste zvyknutá tráviť s nimi plných dvadsaťštyri hodín. Poznám to, je to ťažké a zvláštne a dokonca sa môžu objaviť aj výčitky svedomia. Ale stojí to za to. A deti tú hodinku alebo dve skutočne bez ujmy prežijú.
