Májové číslo MAMA a ja je tu!

Mať dvoch chlapcov je síce úžasné, no chce to niekedy aj pevné nervy...

Hovorí sa, že muži sú korením života. Ja som si ten svoj poriadne okorenila, moji malí muži sršia energiou na rozdávanie. Súperia takmer o všetko, štuchajú do seba, dokonca aj pri chorobách snáď súperia v tom, ktorý z nich je viac chorý, má vyššiu teplotu... A to už ani nehovorím, ako so železnou pravidelnosťou zvádzajú neustále boje o rodičovskú pozornosť.

Odkedy sa narodili, teším sa nielen z toho, čo je, ale aj na to, čo príde. To bude super, keď začne papať kašičky, ako sa teším na ich prípravu, úžasné bude, keď syn začne chodiť, obmedzím skladanie a vykladanie kočíka do a z auta, bože, to bude úľava! Tešila som sa aj na nástup staršieho do škôlky, aspoň budem mať čas venovať sa tomu mladšiemu. Pre neustály kolotoč škôlkarských infekcií bol však viac doma ako v nej, a keď sa nám náhodou nejaký čas podarilo do nej pravidelne chodiť, s anjelským úsmevom si vydrankal chodenie domov už na obed. No čo by mama neurobila pre svoje dieťa, najmä ak sa jej nevinný hlások pýta: „Myslíš, že aj dnes by si mohla pre mňa naobed prísť? Vieš, aj pre Maťka príde mama skôr, a keď neprídeš, nebudem sa mať s kým hrať,“ pokračuje malý vydierač. Váham, a tak kuje želiezko za horúca a ako bonus pridáva sladký úsmev so slovami: „Mami ja ťa tááák veľmi ľúbim“ Odolali by ste? Ja nie. Na nástup do prvej triedy som sa asi tešila viac ako oni dvaja dokopy. Už možno tušili, že povinnosti (domáce úlohy) im poriadne odkroja z času, ktorý pozostával z chlapčenských výbojov, hier i súrodeneckých škriepok.

Ale každý malý posun si doslova vychutnávam, pri výletoch už nemusím myslieť na to, čo všetko zbaliť ako keď boli menší, len aby nič nechýbalo – plienky, kočík, fľašku s čajom, druhú s mliekom, budem ich mať kde zohriať, alebo radšej vezmem termosku?

Dnes sú z nich „parťáci“, stačí povedať kam ideme a sú pripravení (aj s PSP-éčkom, veď čo keby sa náhodou v aute nudili). Pripravení sú vždy a kedykoľvek vyvinúť pohybovú aktivitu, žiadny druh športu im nerobí ťažkosti, vedia sa lyžovať, korčuľovať, plávať, hrať tenis či futbal, ten posledný neraz trénujú doma, až sa niekedy čudujem, že náš dom ešte stojí. Len do budúcnosti hľadím s väčšou rozvahou. Vidím, že energiu i chuť do života majú na rozdávanie. Teším sa, aj sa zároveň obávam, či sa nenechajú veľkým svetom prevalcovať. Verím, že sme ich odmalička usmerňovali správnym smerom a aj toto obdobie prejde s dobrým vetrom v plachtách.

Sú to chalani a tí sa vraj vychovávajú inak ako dievčatá. Ako sa majú vychovávať chlapci, vám prezradí aj článok na strane 60. No práve my, baby, im ukazujeme, že existuje aj čosi, čo sa nemeria s matematickou presnosťou , že objatie patrí do života práve tak ako chlapské potľapkanie po chrbte. Preto objímte svoje mamy a nechajte sa objímať svojimi malými- veľkými drobcami, a to nielen počas Dňa matiek, ale po celučičký rok!

Kompletný obsah májového vydania sa dozviete kliknutím na titulku :)

Príjemné čítanie Vám želá redakcia