Keď si žena kladie otázku - prečo??
Som matka troch malých detí... No momentálne som sama ako prst...
Som matka troch malých detí.. No momentálne som sama ako prst.. Ešte aj dnes sa opýtam prečo? Prečo ja a moje deti? Kde som urobila chybu? A kde to všetko začalo?
S mojím už skoro ex manželom sme prežívali krásny vzťah. Asi ako každá chodiaca slobodná láska. Stále ma nejako dobýjal...kvety, dezerty...A hlavne dával pocítiť lásku. Stále hovoril o svadbe, ale mňa niečo odrádzalo. Sama neviem prečo. Ľúbiť som ho ľúbila hádam celým srdcom. A aj dnes po tom všetkom čo urobil ho stále ľúbim. Je to ta pravá láska? Alebo len akési nahováranie si?
Po pár rokoch chodenia som mu konečne povedala svoje „áno“. Vtedy som si myslela, že som asi najšťastnejšia žena pod slnkom. Hrial má krásny pocit. Mala som pocit, že má čaká krásny život. Aj bol... Po deviatich mesiacoch sa nám narodila dcérka. Bol taký hrdý tatík. Bol to naozaj krásny pohľad na nich dvoch.
Peniaze sme nemali. Iba toľko, čo sme potrebovali. Materská bola v tých časoch iba akási almužna pre mamičky. Tak sa zobrala prvá pôžička, niečo na splátky. Ak si pripočítate aj telefóny, byt. Stačili sme poplatiť a zas sme mali len tak tak. Ale bola som rada. Vždy som si povedala, každý začiatok je ťažký.
Manžel mal prácu. Ale často prácu striedal. V prvej sa mu čosi nepáčilo, dal výpoveď. Našiel si druhú. Ani tam dlho neostal. Každý sa ho pýtal, či si myslí, že všade bude tak, ako si to on predstavuje. Lenže tam bol iný problém. Jemu sa nechcelo robiť poriadnu prácu. Keď bola viac namáhavá, jednoducho dal výpoveď. Keď som aj niečo niekomu povedala, ostala som zlá. Kamarátok som veľa nemala. A švagrinám som veľa hovoriť nechcela. Viete ako to je, keď vám začnú nadávať na súrodenca. A keď som to aj povedala, dohovoriť si nenechal od nikoho.
Po roku som znova otehotnela. Ale už sa nám všetko kopilo. Málo peňazí a veľa pôžičiek. Veci na splátky. Vždy chcel mať všetko, len málokedy si uvedomoval, že my si to dovoliť nemôžeme. Niekedy som urobila aj ja chybu, že som mu to dovolila. Myslela som si aj ja, že to jednoducho zvládneme. Ale netušila som, že to všetko rozbíja vzťah. Začal aj viac piť. Nebol alkoholik, ale neodpustil si pivo s kamarátmi.
Narodil sa nám syn. Už od pôrodu mal problémy. Niečo som tušila, ale nikto mi nepovedal, že môj syn je postihnutý. Keď mal pol roka, zasadrovali mu nožičky. Nemohol ani sedieť, nič. Po pol roku mu dali sadry dole. Ako ročný nevedel sedieť, čo niektoré deti už behali. Nechcela som si pripustiť, že má nejaký postih. Aj vyzeral inak ako ostatné deti...
Po roku som zas otehotnela. Tak som plakala, nebola som pripravená, ale na potrat som nechcela ani pomyslieť. Aj keď som to dieťa veľmi nechcela. Nikomu sme nepovedali, že som tehotná. Muž si zas našiel novú prácu a s tou aj novú milenku, o ktorej som ešte nevedela. Dlho som o tom nevedela keď som už aj porodila. Po pôrode som našla mail od jeho milenky. Myslel si, že som hlúpa a PC neovládam vôbec, ale mýlil sa. Viete ako som sa cítila? Mala som pocit, že sa zrútim.
Keď prišiel z práce vyhováral sa, že to nepatrilo jemu, že to písala jeho kamarátovi. Aj som verila, aj nie. Aj som chcela veriť, že môj manžel mi je verný. Na to, aké sme mali dlhy, musela som nastúpiť aj ja do práce. Moja mama nám strážila deti. Ale to bola ešte väčšia chyba.
Neskôr odišiel do Anglicka zarobiť pre nás peniažky. Zdal sa mi čudný, keď už bol preč. Málo volal. A keď volal, bol divný, stále hovoril, že nemôže prísť vtedy a vtedy. Toľko nocí som preplakala. Hrozne mi chýbal. Ale nielen mne, ale aj deťom. A hlavne tým. Už boli väčšie, a tak aj viac chápali. Stále sa na neho pýtali a mne to tak bolo ľúto. Prečo nemáme peniaze, prečo nemôžeme byť spolu..?
Neskôr už ani peniaze neposielal. Vyhováral sa, že nemal výplatu, alebo že málo zarobil. To už mi vážne nešlo do hlavy.
Po pár mesiacoch mi sesternica zavolala, že potrebuje so mnou hovoriť. Vysypala mi, že môj milujúci muž šiel do Anglicka s milenkou!! Presne s tou, ktorá mu písala ten mail. Ja som na päť minút mala pocit, že ma budú musieť odviezť do blázinca. Ja som začala tak plakať, žila som s mužom, ktorý ma rok podvádzal, ja som to tušila, ale nechcela som si to pripustiť. Chodil neskoro domov, ba dokonca aj neprišiel, svokrovci ho boli v noci hľadať, zobudila som ich, lebo som sa bála, či sa mu niečo náhodou nestalo. Mal tajnosti, nechcel mi ukázať ani mobil...Stále mu niekto volal.
Neskôr som sa dozvedela, že to vedela aj jedna, aj druhá, aj tretia švagriná, aj švagor. A nič mi nepovedali?? Bola som taká nahnevaná, ale aj sklamaná. Jedna mi vysvetlila, že či mi to mala špliechnúť do tváre, ako to urobila moja sesternica, že ona na to nemala srdce, že sa mi pokúšala naznačovať. Ja som to ale nechcela ani čítať keď mi naznačovala. Tak to bolelo a ešte stále bolí.
Dokonca som sa aj dozvedela, že kým ja som makala na nočnej, on s ňou spal u nás doma v našej posteli. Nemal žiadne zábrany!
V ten deň, keď mi volal, som mu povedala, že už všetko viem, nech mi to vysvetlí. Hádajte čo povedal?!
Že on ľúbi aj ju, aj mňa. To bolelo ešte viac. Trvalo mi tak strašne dlho, kým som sa dala ako tak dokopy. Už len kvôli deťom. Stále som len plakala. Každý navôkol sa mi snažil pomôcť. Aj svokra. Bola tak skvelá, že som v nej našla bútľavú vŕbu. Párkrát sme si spolu poplakali.
Keď som už začínala mať všetkých pokope, začal sa správať divne. Bol ku mne milý, láskavý, ja som stále dúfala, že sa spamätá, tak som si začala robiť falošné nádeje a zas som len ja trpela. A takto sa to zopakovalo ešte asi trikrát. Neplatil mi nič na deti, ja som musela platiť z mojej výplaty a materskej všetko. Nevedela som, kde mi hlava stojí. Kým bol doma nestíhali na to všetko dve výplaty a materská. Ja som to musela nejako zvládnuť. Nielen že ma nechal samu s deťmi, z ktorých jedno je choré a potrebuje veľa pozornosti a lásky, ale nechal ma aj zo svojimi dlhmi.
Ja som neskôr podala žiadosť o rozvod aby mi platil na deti. Stíhajú ho na Slovensku kvôli dlhom, aj kvôli tomu, že neplatí na deti. A nedávno som sa dozvedela, že aj tam si už narobil riadne dlhy.
Asi teraz aj ďakovať môžem. Ale stále to bolí, stále mi chýba. A stále dúfam. A niekedy ani sama neviem, nad čím sa toľko trápim. Zatiaľ som sa vysporiadala aj sama.
Ja žijem svoj život a iného si nepripúšťam k srdcu. A on? Má syna s tou svojou milenkou. A vlastné deti ho ani nezaujímajú. Toto ma asi trápi najviac.
Chcela som týmto článkom povzbudiť každú mamičku, ktorá možno prežíva to, čo som prežívala ja. Netrápte sa. Máte to najkrajšie okolo seba, čo vám vyčarí väčší úsmev ako muž. Stačí sa len poobzerať. A hreje ma pocit, že zakladať šťastie na nešťastí iných sa nedá a tobôž nie na nešťastí deti.
Čítajte tiež: O osamelosti