Júnové vydanie MAMA a ja je tu!

„A načo tam vlastne musíme ísť?“ zahundral, len čo sme si ľahli do postele. Napriek bublajúcim emóciám som otázku taktne odignorovala a zaborila som sa hlbšie do vankúša. „Tak prečo tam musíme ísť?“ nenechá sa odbiť mlčaním. „Však si to študovala a z roboty už musíš všetko vedieť naspamäť!“

Kombinácia cholerizmu, nedostatku spánku a tehotenských hormónov ma tentoraz už vystrelí z postele a dobrovoľne sa púšťam do nezmyselnej hádky o význame predpôrodného kurzu a spoluúčasti a opory partnera pri pôrode a vlastne počas celého tehotenstva. Ráno, unavení a ešte trochu ofučaní, vstupujeme do miestnosti plnej tehotných žien a ich partnerov s prekríženými rukami a neprítomnými pohľadmi. Asi včera riešili podobnú debatu ako my. Kurzom nás vedie Hanka Celušáková (rozhovor s ňou nájdete na strane 72), a keď prvýkrát obráti svoju pozornosť na nastávajúcich oteckov, premkne toho môjho nečakaný pocit hrdosti a zodpovednosti. Do konca dňa popíše poznámkami asi šesť á-štvoriek, ktoré si spolu s ďalšími materiálmi nadšene nesie domov. Cestou rozoberáme pôrod, prípravy a postupy, čo by som chcela a ako by som si čo predstavovala a debatujeme ešte v posteli do neskorých nočných hodín.

Veľa ľudí, najmä starších generácií, nechápavo krúti hlavami nad „humbukom“, ktorý súčasní rodičia narobia okolo pôrodu. Hodiny na internete s cieľom vybrať naj-top pôrodnicu s najväčším počtom prirodzených pôrodov, najmenším počtom epiziotómií, siahodlhé pôrodné plány (prečo si ho písať, zistíte na strane 26), predpôrodné kurzy a ešte aj otec pri pôrode? Nič z toho kedysi nebolo, a predsa sa rodilo jedna radosť! Viem, že by som to celé zvládla aj sama a s polovicou informácií, ale prečo? Na celej tej príprave ma teší práve to, že ju môžem s niekým zdieľať a prežívať. Pretože už to nie je o tom, že ja budem mať dieťa, ale o tom, že MY budeme rodina.

Keď sa ma o druhej v noci môj chlap ostýchavo opýta, kedy sa bude on môcť po prvýkrát dotknúť bábätka, to sú tie chvíle, kvôli ktorým sa to celé oplatí podnikať. Vtedy na svete neexistuje nič iné, len my traja. Želám všetkým ženám, ktoré v najbližších mesiacoch čaká ich veľký deň D, a počula som, že nás bude dosť, aby to zvládli najlepšie, ako sa dá, a aby mali partnerov, ktorí im budú oporou nielen pri pôrode, ale aj v živote. A hlavne – dajte svojim silnejším polovičkám možnosť (nie povinnosť!) byť súčasťou už od začiatku. Aj keď sa tvária tvrdo a ohŕňajú nos, verte, že sú často vystrašenejší a natešenejší než vy.

Michaela Klamov