Je tu marcové vydanie MAMA a ja!

Keď som bola malá, snívala som o tom, že ako „dospeláčka“ budem pracovať niekde, kde môžem veľa čítať. Naši ma volali „knihomoľ“ a mojím rekordom bolo, keď som počas jednej týždňovej PN-ky prečítala 8 kníh. Nebolo trestom, keď som mala zakázané vychádzky, stačila dobrá kniha a čas mi ušiel, ani som nevedela ako.

Neviem, či je dnes čítanie kníh u mládeže moderné, my sme tým žili. Knihy sme si požičiavali, vážili, o knihách sme sa veľa rozprávali. Pred očami mám knižnicu mojej starkej, kde som mohla ukázať prstom na ktorýkoľvek z titulov, ktoré obsahovala, a starká mi porozprávala podrobný obsah, aj s menami hlavných hrdinov. Vždy ma to fascinovalo...

Marec sa mi odmalička spája s tým, že je mesiacom knihy. Pamätám si nástenky, ktoré sme za onej éry v škole pripravovali, obálky kníh, ktoré sme na ne ako dekoráciu starostlivo pripínali. „Knihami nikdy nepodkladajte kratšiu nohu na stoličke či posteli“ – zneli upozornenia učiteľov. „Kniha je poklad, vzácnosť, a tak k nej treba pristupovať.“ „Nerobte knihám somárske uši, používajte záložky...“ Je mi smutno za časmi, kedy všetko malo väčšiu hodnotu.

O to viac ma potešil fakt, že „knihomoľom“ začína byť aj môj starší syn. Číta neuveriteľne rýchlo, obsah mu neuniká, všetko chápe a dokáže reprodukovať. Za polročné vysvedčenie dostal detskú detektívku a odvtedy sme nakúpili aj ďalšie. Potešil ma článok v tomto vydaní MAMA a ja o dvojičkách Viktórii a Emílii, ktoré tiež rady a odmalička čítajú. Je úžasné vidieť, že aj v iných rodinách sa knihy „nosia“.

Mimochodom – som „dospeláčka“ a pracujem niekde, kde môžem veľa čítať, i písať pre iných, ktorí čítajú... Je krásne, ak je práca koníčkom.

Želám vám všetkým príjemné chvíle s marcovým vydaním MAMA a ja a verím, že keď ho dočítate, kým dostanete do rúk ďalšie, spoločnosť vo voľných chvíľach vám urobí dobrá kniha... aspoň v marci, kedy majú knihy sviatok.

Prajeme vám príjemné čítanie!