Ja som „tá“ druhá... alebo To všetko robí láska

Čítam o problémoch mamičiek, ktoré opustil manžel kvôli mladšej a hnevajú sa naňho, aj na tú „mladú“, a chcela by som povedať, že nie vždy je to také, ako to môže na prvý pohľad vyzerať... 

Ja som tá druhá...

Som tá „opačná strana“. Ja som tá mladá baba, ktorá má staršieho manžela, ktorý už má jedno manželstvo za sebou, z toho manželstva má 2 krásne deti, ktoré ľúbim, akoby boli moje, aj keď je to niekedy ťažké pochopiť, od prvého dňa ich mám rada, a to mi o nich, dnes už manžel, iba rozprával.

Milujem deti, všetky na svete, na každej rodinnej oslave, na každej zábave boli vždy všetky pri mne a ich mamy boli celé šťastné, že sa môžu pokojne zabávať s manželmi a ja sa im o deti postarám.

Mala som v živote iba jeden 7-ročný vzťah, ktorý nevyšiel. Našla som si krátko po ňom priateľa, ktorý bol o 15 rokov starší. Mal už 2 deti a rozpadnuté manželstvo. Mám 27 rokov a on má 42. Vyzerá to presne tak, ako to vnímalo moje okolie.

Že som mu rozbila manželstvo, je určite „zazobaný“, určite má drahé auto, byt a kupuje mi drahé darčeky, možno je tučný a plešatý, neatraktívny a vydržuje si ma, určite sa rozviedol s manželkou kvôli mne a ja som len vypočítavá „mrcha“, veď prečo by som ináč bola so starším mužom s deťmi?! 

Pre tento vzťah ma otec odsúdil do konca života, napísal mi, že preňho som umrela a že som ..., a iné veľmi bolestivé slová, pre zvyšok rodiny som tiež iba „neslušné slovo“.

Prečítajte si: Nevera (nie) je čiernobiela

Iba moja mamka mala snahu môjho vtedy ešte priateľa spoznať a urobiť si vlastný názor. Zistila, že môj manžel je milujúci otec, partner, krásny človek nielen zvonku, empatický, vnímavý, láskavý ku všetkým ľuďom, nielen ku mne. Je to ten, ktorého som celý život hľadala a moja mamka si ho obľúbila a pochopila, prečo som ochotná všetko to, čo ma čaká podstúpiť. Každej žene na svete želám takého muža po boku.

Odsudzovanie, posudzovanie, ohováranie, nadávky, nepochopenie, deti a problémy s tým súvisiace, jeho exmanželka, moje okolie,... Nebolo to ľahké, nie som ten typ žien, ktoré sú finančne závislé od muža, som živnostníčka a úspešná v tom, čo robím, takže muža kvôli peniazom nepotrebujem.  

Neuveriteľné však pre mňa bolo zistenie, že moja vlastná rodina ma pozná najmenej. Musela som sa s tým zmieriť, ale nebolo to ľahké...

Zostala som tehotná...

Prvé mesiace tehotenstva som prežívala ťažko a šťastne zároveň. Náš drobček bol splodený z neskutočne veľkej lásky, bude to najšťastnejšie bábätko na svete, to viem, v tom ranom štádiu tehotenstva som dostávala veľmi bolestivé rany od mojich najbližších, ktorí sa dlho nevedeli zmieriť s naším vzťahom, preto ich správy o tehotenstve pobúrili natoľko, že mi to museli aspoň esemeskami a mailami dať vedieť.

O manželove deti sa staráme s láskou, snažíme sa vychádzať dobre s jeho exmanželkou, aby sa ničoho nebála, s pochopením pristupujem k tomu, že nemá prácu, a preto jej pomáhame s financiami, s ubytovaním, so všetkým materiálnym, dokonca aj autom a benzínom do auta.

Manžel jej platí okrem iného mesačne vyše 1 000 eur dobrovoľne výživné, aby mali deti všetko, čo potrebujú nielen od nás, ale „akože“ aj od nej. Zaplatil im spoločnú dovolenku, aby sa necítila, že my môžeme, a ona nie.

Napriek tomu, je to už vyše 15 rokov, čo nemá prácu a ani sa o ňu nesnaží, ani po rozpade manželstva, rozhodla sa súdiť s manželom o podieloch jeho firmy v momente, keď zisitila, že spolu čakáme bábätko, napriek všetkému, čo pre ňu robí.

Zháňame jej byt, aby mala kde bývať, a je schopná byty odmietať, lebo sú pre ňu malé a málo moderné. My však nie sme milionári, aby sme jej toto všetko platili a aby k nám bola taká nevďačná. Obidvaja zvažujeme každú „korunku“, ktorú pustíme, pretože peniaze sa nám ľahko nezarábajú ako podnikateľom, kedy príjem nikdy nie je istý.

Vážime si zarobené peniaze, a keď vyberáme napríklad teraz rôzne výbavičky pre bábätko, tak nie sme v tých najdrahších obchodoch, rozumne narábame s peniazmi tak, aby sme sa mali dobre, ale nepúšťali ich nerozumne.

Napriek tomu mal manžel na súde nepríjemnú skúsenosť so sudkyňou, ktorá sa ho opýtala na jeho auto ako na prvú vec, a keďže je drahšie (získali sme ho bartrom, ale to ju nezaujímalo) poznamenala iba toto: „Máme tu ďalšieho zbohatlíka, ktorý nechá manželku kvôli mladej a nechce dať žene ani euro.“

Napriek tomu sa každý večer rozprávame a zhodneme na tom, že je to v poriadku, že aj tá ex má len obrovský strach. Chápem ju a nikdy by som manželovi nepovedala, aby jej prestal pomáhať, predsa len je to matka jeho detí, ktoré ľúbi, no dobrota človeka sa niekedy vie veľmi nepekne obrátiť proti nemu samému.

Niektoré veci nie sú jednoducho fér...

V okolí šíri o manželovi presne slová, ktoré často čítam v rôznych fórach od ubolených žien, ako ju manžel opustil kvôli mladšej a vykašľal sa na ňu. V našom prípade to však tak  nie je, napriek tomu sme nimi v „jednom vreci“.

Nie je to fér. Všetci najbližší, ktorí sú s nami, nám hustia do hlavy, aby sme jej nepomáhali a začali sa biť za pravdu, ja ale stále verím, možno naivne, že LÁSKA je silnejšia ako ego a všetko bude OK.

Naši známi, ktorí nás poznajú, nám veľmi prajú, pretože tú lásku cíti aj ten najchladnejší človek, súzvuk našich duší je neopísateľný napriek tomu, ako to navonok može vyzerať. Čakáme spolu vytúžené bábätko a neviem sa dočkať dňa, kedy bude už v našom náručí.

Prvé mesiace tehotenstva som bola vo veľkom strese, aj kvôli mojej rodine, neprajnému okoliu, manželovej exmanželke a pod., nechcela som, aby to vplývalo na nášho drobčeka, tak som sa musela s mnohým zmieriť, ale veľmi to bolelo, nech som sa snažila akokoľvek.

Naučila som sa okolie od seba odstrihávať, aj keď to boli najbližší. Dnes si tehotenstvo maximálne užívam, sme v 6. mesiaci a bruško nám parádne narástlo. 

Prečítajte si: Rozvod áno, alebo nie?

Rozprávame sa s ním, spievame mu, hladkáme ho a na poslednom veľkom ultrazvuku sme zistili, že sa môžeme tešiť na chlapčeka. Manželove deti sú úžasné, aké sú, snažíme sa prerobiť naše bývanie tak, aby sa necítili odstrčené alebo menej ľúbené.

Všetko robíme s pochopením a láskou v srdci, len to okolie vie niekedy veľmi ublížiť. Mrzí ma, že som v tej „skupine“ zaradená neprávom, no spoločnosť je taká, aká je, a len málo ľudí si dnes navzájom úprimne praje šťastie, lásku a pokoj.

Prečítajte si:

 Očami psychologičky: Aké sú základné odlišnosti medzi ženskou a mužskou neverou?

Súcitim so ženami, ktoré celý život obetovali manželovi, deťom a ten sa na nich „vykašľal“ kvôli mladšej, je mi ľúto, že také niečo niektorá prežíva a trápi sa kvôli výživnému. 

Kedy žena priberie 30 kíl a nemá záujem o život a okolie, kedy muž  berie deti na výlety a ona ostáva pri telenovelách doma celé dni 365 dní v roku. Kedy sa to muž snaží 15 rokov bezúspešne riešiť, a napriek tomu je ON ten zlý, ktorý ju opustil a „mladá“ jej ukradla manžela. Aj v takýchto prípadoch je muž ten zlý, pretože ju opustil a mal to nejako riešiť, tá „mladá“ je ..., pretože rozbila základnú jednotku spoločnosti – rodinu.