Ja, a tehotná?

Z vašich listov...

Chcem sa s vami podeliť o moju skúsenosť, spojenú s túžbou mať bábätko. S mojím manželom sme sa zoznámili cez zoznamku na internete. Začalo sa to písaním, ale asi po týždni sme sa stretli, bola to láska na prvý pohľad. O niekoľko mesiacov sme začali spolu bývať. To som bola v maturitnom ročníku. Keď sa blížil dátum ústnych skúšok, povedali sme si, že to necháme na náhodu. Nechali sme teda tomu voľný priebeh, veď aj keď sa „podarí“, už budem zmaturovaná, takže to bolo ok. Po maturitách sme začali ešte viac túžiť po malom uzlíčku šťastia. O mesiac som prekonala zápal, takže som užívala antibiotiká. No ani ďalej sme sa nevzdávali, veď to bolo iba pol roka od začiatku nášho snaženia sa. Práca alebo dieťa?

Neskôr som vyhrala konkurz na vychovávateľku do školského klubu. Boli sme šťastní, pretože som túto profesiu vyštudovala a chcela som sa jej aj venovať. Po nástupe do práce sme sa s priateľom dohodli, že bábätko zatiaľ musí počkať, ale antikoncepciu som nechcela. Začali sme plánovať svadbu... Asi mesiac pred svadbou som cítila, že niečo so mnou nie je tak ako predtým... Menštruácia mi zatiaľ meškala iba dva týždne, ale keďže ja mám nepravidelný cyklus, nepripisovala som to tomu, myslela som si, že za to môžu aj stresy zo svadby. No deň pred svadbou mi mama povedala, že sa jej nezdá, aké mám vypuklé bruško, i keď mám dosť nadváhu a to, že som pribrala, som si radšej nechcela pripúšťať... No mama aj tak trvala na tom, že ide do lekárne kúpiť test. Neverila som, že by vyšiel pozitívne, hoci v duši som to podvedome cítila. Bolo to presne rok od nášho prvého snažilkovania.

Test (lásky)

Keď som na ňom zbadala vytúžené dve čiarky a celkom silno viditeľné, všetci sme boli veľmi šťastní – až na môjho už-manžela, tomu som to chcela povedať v správny moment. Svadba bola krásna, bruško som už neskrývala, i keď predtým som ho maskovala, lebo som netušila, že v ňom ukrývam život. V svadobnú noc som to manželovi s radosťou oznámila a povedal, že to je jeho najkrajší deň v živote. O týždeň som išla ku gynekologičke s tým, aby mi potvrdila moje vytúžené tehotenstvo. Aj sa tak stalo, ale hneď sa ma opýtala, prečo som neprišla skôr, keď som už v 17. týždni!!! Pozerala som na ňu ako puk... Veď som mala menštruáciu a ona mi potvrdila, že sa to môže stať.

Komplikácie

Srdiečko krásne bilo a bol to chlapček − prvý syn a vnuk v našej rodine. No tehotenstvo som mala veľmi komplikované, štyrikrát som bola hospitalizovaná v nemocnici, raz kvôli krvácaniu a potom pre vysoký tlak. Lekár ma vtedy postrašil, že ak tlak neklesne do 12 hodín (bola som práve v 30. týždni a tlak vybehol na 180/140), tak mi musí vyvolať pôrod. Veľmi som sa vtedy bála, no môj manžel stál po celý čas pri mne. Nakoniec mi tlak klesol a my sme si vydýchli. Vydržali sme v pokojnom režime do 38. týždňa, kedy sa narodil náš prvorodený synček Paľko. Meno má po svojom dedkovi a zaujímavé je, že sa aj narodil v ten istý deň ako on. Pekne si to naplánoval, však? Sme šťastní, že ho máme, je zdravučký, krásne priberá. Je plný života, ako boli jeho rodičia, keď sa oň snažili...

Milé mamičky, napíšte nám o vašom tehotenstve a ak chcete, pridajte aj foto ;-) Vaše príbehy uverejníme na www.mamaaja.sk. Na vaše riadky sa tešíme na twiggy@mamaaja.sk!