Internetové bazáre: No (NE)kúp to!
Návšteva akýchkoľvek priestranstiev, kde je väčšia koncentrácia ľudí, mi v sprievode môjho syna spôsobuje stavy podobné silnému predmenštruačnému syndrómu a vždy zabudnem, prečo som do nákupného centra prišla. Pretože jediné, čo som schopná riešiť, je, kedy sa pôjdeme hrať, poprípade: „som smädný, som hladný, treba mi cikať“.
Akože, nesťažujem sa, ale ja keď sa sústredím na dieťa, neviem akosi poriadne spraviť nič iné. No, stará som a rozmaznaná, čo vám poviem. Takže v podstate som sa za posledné tri roky skamarátila s niekoľkými kuriérmi. Prešli sme si rôznymi štádiami – od totálneho hejtu, ktorý som voči nim prechovávala, pretože im bolo zaťažko prísť až k bráne, prípadne uviedli čas svojho príchodu medzi 8.00 a 17.00 hodinou, až po rozprávanie si vtipov pri schodoch a pozvania na kávu.
Nakupovanie na internetovom bazáre? Mačka vo vreci!
A ešte som si musela zvyknúť aj na strastiplné cesty na poštu. To je kapitola sama osebe. Rovnako ako členstvo v internetových bazároch. Na formuláciách niektorých ponúk sa človek občas celkom narehoce, niekedy aj cez slzy, keď zaplatíte za plátenky v TOP stave 8 euro a prídu vám smradľavé, vyčaptané topánky. A zuzanka857, samozrejme, hrá mŕtveho chrobáka. Ďakujem pekne.
Na druhej strane, občas je to fakt na zápis do kroniky situačného humoru. Napríklad taká formulácia: Predám raz čítanú knižku... Raz čítaná? To ako vážne? Tak to dokáže! A vôbec, keby bola knižka čítaná dvakrát, bola by lacnejšia? Alebo raz hraná hračka... Chcela si napísať „raz oslintaná“?
Aj ceny dokážu obstojne pobaviť. Napríklad tie cifry pri šatkách a nosičoch, to je fakt sila. Dokonca som sa stretla s názorom, že používané by mali byť drahšie, lebo sú už „zabehnuté“, a tým pádom pre dieťa pohodlnejšie. Neviem, keď je raz niečo používané, nie je to nové. Nosič predsa nie je zrejúci syr alebo archívne víno!
A ešte ma udivuje, že má niekto potrebu v inzeráte uvádzať, prečo danú vec predáva. A dôvody bývajú teda rôzne, od „nesadla nám veľkosť“, „neskamarátili sme sa“, „kúpili sme dva“ až po „pre nás sú až príliš pekné (topánky)“. Koho toto zaujíma?! A úúúplná topka je „nevhodný darček“. Tak predstavte si, že sa inzerát dostane k človeku, ktorý inzerentovi danú vec daroval. Pekný trapas. A po druhé, naozaj si myslíte, že toto je tá správna motivácia pre kupujúceho?
Na mamičkovských bazároch sa toho udeje veľa
A stretnete sa aj s nepochopením nakupujúcich. Napríklad označíte produkt ako predaný a ešte tri dni vám do správ chodia otázky, či je to ešte dostupné. Alebo sa vám ozve na inzerát 5 záujemcov s tou istou otázkou a po vašej odpovedi ani obraz ani zvuk. Alebo sa vám ozvú z Michaloviec, keď bývate v Nitre, a po zistení, že vyslovene žiadate osobný odber, vás žiadajú o zaslanie poštou. No nie, bicykel sa mi naozaj nechce posielať kuriérom, sorry. A nebudem dávať ani zľavu na nové tričko za dve eurá. Ak chcete niečo zadarmo, obráťte sa na charitu. Apropo, zadarmo.
Niektoré osoby majú dokonca toľko odvahy, že si dovolia žiadať vás o poslanie poštou na vlastné náklady vec, ktorú chcete darovať! Nuž, svet je zábavný. Ale napriek tomu som na bazároch kúpila napríklad fajn postieľku, odrážadlo, či zimnú bundu pre dieťa za pár šupiek. Takže, nemôžem sa sťažovať. Len sa zabávam. A sem-tam si zafrflem. Iná už nebudem.
Vaša Saška