Hana Zavřelová Gallová: Materstvo mi otvorilo nové obzory a cesty...

Hana Zavřelová Gallová: Materstvo mi otvorilo nové obzory a cesty...
7.12.2017 v kategórii Mama, autor PaedDr. Dagmar Baluchová, foto: istockphoto.com

Jej úsmev a sympatická tvár možno spríjemňujú poludnie aj vám, keď si v televízore zapnete na obed správy. Hana Zavřelová Gallová (35) – moderátorka TV JOJ, je však predovšetkým manželka moderátora Adama Zavřela a mama ich 3,5-ročného synčeka Matúška. A to, že nie je len taká obyčajná mama, sa dočítate v rozprávaní o jej pokladoch...

„Materstvo mi otvorilo nové obzory a cesty...“

Moja rodina a priatelia

Všetci, ktorí ma milujú a ktorí ma formovali a stále formujú. Som jedináčik, takže moje puto s rodičmi bolo vždy veľmi silné. Niekedy až nepochopiteľné...

Byt mojich rodičov pre mňa zostáva stále aj domovom. Presnejšie, druhým, keďže ten hlavný sme si vybudovali s manželom a priviedli sme doň syna. Mojich dvoch chlapov nadovšetko milujem, hoci niekedy je to u nás naozaj veselé – stretli sme sa tri tvrdohlavé typy.

Taká širšia rodina sú vždy blízki priatelia – aj u mňa to tak je. Po narodení dieťaťa sa mi trochu pozmenil ich okruh. A ďalšie roky priniesli nových, aj nejakých odviali. Akosi prirodzene sa to vyselektovalo a dnes mám okolo seba ľudí, ktorým dôverujem a viem, že ma majú radi takú, aká som.

Materstvo

To je niečo, čo ma veľmi zmenilo. Keď sa Matúško pred tri a pol rokmi narodil, obrátil mi život hore nohami. Spoznala som úplne nový typ lásky a výrazne sa zmenili moje hodnoty, priority a celkové nastavenie. Naučil ma nesmierne veľa o mne samej a objavila som v sebe to, o čom som vôbec netušila, že tam je...

Pôsobila som chvíľami až ako absolútne oddaná matka, ale ja cítim, že som svojmu dieťaťu poskytla maximum a že to pre nás oboch, ba vlastne všetkých troch bolo správne. Som šťastná, že môj muž sa otcovskej úlohy zhostil rovnako nadšene ako ja materskej a vždy ma vo všetkom podporoval. Materstvo mi otvorilo obzory a cesty, ktorými sa raz chcem vydať.

Beh a pohyb

Dlho som zvažovala, či je vôbec férové to spomenúť, keďže mám k týmto činnostiam taký ten takzvaný „love-hate relationship“, ale napokon zvíťazil pocit, ktorý z nich počas tej fázy lásky čerpám. Vždy som bola taký ten lenivec a k pohybu ma vlastne prinútili až pribúdajúce kilá – ale zistila som, že keď si vytvorím zvyk, dáva mi pohyb veľmi veľa.

Zamilovala som sa do behu a považujem to za absolútne najlepší spôsob čistenia si hlavy. Koľkokrát som pretlak emócií alebo myšlienok zo seba dostala obutím si tenisiek a rozbehnutím sa bez nejakého konkrétneho cieľa... Problém je, keď zo svojho systému a rutiny vypadnem, musím sa na toho imaginárneho koňa strašne zložito a neochotne šplhať. Vtedy príde na chvíľu tá fáza nenávisti, alebo skôr miernejšie povedané – nelásky.

More a hory

Milujeme oboje a snažíme sa každý rok si oboje dopriať aspoň na pár dní. A nepotrebujeme ani cestovať cez pol zemegule. Posledné roky sa radi vraciame na chorvátsky ostrov Brač, na miesto, ktoré má pre nás sentimentálnu hodnotu.

Rovnako, ako ju majú Vysoké Tatry – tam sme napríklad zistili aj to, že čakáme Matúška, a vraciame sa tam každý rok v rovnakom čase. Raz, keď bude Matúško a prípadný súrodenec starší, ukážeme im aj ďalšie krásne miesta.

Knihy

Áno, znie to ako povinná položka každého zoznamu, ale ja milujem knihy a čítanie od malého dieťaťa. Od chvíle, keď mi moja mama predstavila Pippi Dlhú Pančuchu, následne ma priviedla k Anne zo Zeleného domu, či Jane Eyrovej.

Čítala som romány, čítala som horory, už na základnej škole som milovala záhady a detektívky, čítala som poéziu a divadelné hry. Teraz je toho času menej a čítam v porovnaní s minulosťou málo. Ale o to viac si každú knihu vychutnám. Len ma mrzí ten dlhý zoznam v online kníhkupectve a kopa knižiek, pripravených na čítanie, na mojom nočnom stolíku. Inak k tomu kníhkupectvu – naň mám ťažkú slabosť. Ja by som tam fakt mohla bývať, keď tam vstúpim, cítim sa skrátka tak nejako doma.

Písanie a moja práca

Áno, aj to robím, hoci o tom nehovorím a píšem výhradne do „šuflíka“, presnejšie do útrob môjho hardisku. Viem, že moje myšlienky nikdy neuzrú svetlo sveta, ale mávam obdobia, keď mám silnú potrebu dávať ich na kopu a vymýšľať si príbehy, formovať postavy.

Vtedy v mojej hlave skutočne žijú, premýšľam nad nimi, teším sa na chvíľu, keď si sadnem s kávou či pohárom vína k počítaču, do uší si dám slúchadlá s obľúbenou hudbou a nechám sa unášať fantáziou... Mimochodom, tá dobrá hudba je v mojom živote rovnako dôležitá ako literatúra. Píšem aj v práci, ale teda tam na fantáziu nie je priestor. Napriek tomu som už 15 rokov vďačná za to, kde pracujem a naozaj nepoznám pocit, že tam idem „za trest“.

Materiálne veci

Aby sme zostali trošku aj pri tej šperkovnici v pravom slova zmysle... Kedysi som kopila veci, dnes sa zo mňa pomaly a postupne stáva skôr taký polominimalista. Veľa vecí som sa zbavila a snažím sa impulzívne nekupovať ďalšie. Toto sú niektoré moje poklady: Matúškove výtvory zo škôlky, retiazka s príveskom, ktorý mi bude vždy pripomínať jeho narodenie, zásnubný prsteň a obrúčka a kabelka, ktorá je staršia ako ja a moja mamina mi ju takto krásne zachovala.


FOTO: TV JOJ a rodinný archív

Keď MAMY nemôžu ZASPAŤ
Prečítajte si tiež:

Keď MAMY nemôžu ZASPAŤ