FEJTÓN: Dnešný deň sa radujme a veselo spievajme...

Vianoce, rodina, deti, ryba, kapor, oplátky, pohoda, koledy
26.12.2017 v kategórii Mama, autor MaKi, foto: istockphoto.com

Prvé spoločné Vianoce u našich. Druhé u manželových rodičov. Tretie – silný trojboj našej rodiny, aby sme spoločne, piati dospelí, zvládli 2 deti. A najmä, aby sme si ako tak vychutnali Vianoce.

Samozrejme, že sme to chceli najprv zvládnuť sami. Romantika... Ja, manžel, akčný dvojročniak a štvrťročný urevanec .  Nakoniec som 22. decembra so slzami v očiach volala mamu, nech príde k nám – zachrániť nám Vianoce.

FEJTÓN: Tie najkrajšie VIANOCE
Prečítajte si tiež:

FEJTÓN: Tie najkrajšie VIANOCE

Mama prišla. A nie sama. Okrem nej prišiel aj Ježiško. A aj veeeľa, veeeľa iných vecí, aké vedia priniesť len mamy. Láska, Pokoj, Radosť, Trpezlivosť, Úsmev. Neha. Koláče. Ryba.

Nechutí mu vianočná kapustnica? Nevadí.

Nechce jesť rybu? Nechaj tak, nevadí.
„Štedrá“ večera nášho syna spočívala v jednej rozmrvenej oblátke a popučenej mandarínke. Všetky sviatočné chody dostali prudko košom. Aj my ostatní sme si museli švihnúť s jedlom, aby na nás (alebo na darčeky?) dlho nečakal.  Eko bio matky by boli spokojné, že vlastne štedrá raw večera.

Druhý syn to odbavil celkom naturálne. Zabudla som tú fotku poslať do Mamily. Ozaj, viete o tom, že vygrcnuté mlieko na Štedrý deň ani nesmrdí? To bol môj prvý darček vianočný.

Z detských darčekov si matne spomínam na šuchot trhajúceho sa baliaceho papiera a zvuk auta na ovládanie, ktoré bojovalo o miesto s vianočnými koledami. Jeho život však predčasne ukončil veľmi aktívny a rýchly prístup jeho majiteľa.

A čo prinesie tento rok?

Sama neviem. Zatiaľ nás nikto nepozval. Je nás príliš veľa. Veľa? Síce len dve deti, ale každé minimálne za dva a viac kusov. Všetci sa chcú v pokoji najesť. Chcú, aby im tie kvalitné umelé stromčeky prežili ešte aspoň toľko, koľko si už odžili. Chcú ísť na polnočnú omšu.
Svokor má krásny veľký betlehem. Jeho predpokladaný vek prevyšuje vek jeho majiteľa. Minulý rok si ho fotil, že nech ho má na pamiatku ešte celý...

A viete čo?

Aj tak si myslím, že nebudeme nakoniec sami. Že sa o nás pobijú.

Každému príde predsa len tak clivo pred Vianocami. Kúsok Lásky, Dobra sa ozve v každom z nás. A kto ho prinesie viac ako práve deti? Čo z toho, že možno bude obrus čistý až do Troch kráľov? Čo z toho, že možno všetko okolo bude tip-top, ale v tých veľkých domoch bude ticho? Prázdno? Čo viac predsa len rozozvučí tie smutné múry ako detský džavot a krik?

Myslím si, že sa budú o nás biť. A možno to teraz zvládneme aj v pokoji doma. Uvidíme. Deti nás učia pozerať sa na život inými očami. Učia nás, kde je podstata Vianoc. Nie dokonale zladená výzdoba, vianočné prestieranie a vydrhnutá domácnosť od hlavy po päty. Deti učia pohode, pokoju, láske. Učia nás vedieť si sadnúť a spievať si spolu koledy. Pozerať sa na kapra vo vani. Spievať Ježiškovi v jasličkách. Nájsť toho Ježiška v každom z nás.

A viete čo? Už teraz sa teším na Vianoce s vnúčatami. Bez detí to všetko len tak vôkol preletí... A ja chcem byť v nežnom detskom objatí...