Exteriér muža a interiér dieťaťa...
Niektoré ženy sú strašne detinské... Nedávno mi jedna vliezla do kúpeľne a potopila všetky moje lodičky.
Tento citát som náhodou objavila pri surfovaní na internete. Je z hlavy kontroverzného režiséra a herca Woodyho Allena. Okrem dávky humoru v sebe skrýva kus pravdy. Keďže ma zaujal, rozhodla som sa rozvinúť ho do nasledujúcej úvahy.
Matka roka: Supermatky
O tom, že aj dospelí sú stále viac-menej deťmi, o tom, ako si naše detstvo sprítomňujeme cez vlastných potomkov...Vraví sa, že nezáleží, koľko rokov máme, ale na koľko sa cítime. Platí to priamoúmerne s vekom detí.
Ja mám 36, 2 deti (2 a pol, 8 a pol), ale tento vek si vôbec nepripúšťam. Vďaka svojim malým pokladom mladnem. Inak to ani nejde, pokiaľ máme byť naladení na rovnakú vlnovú dĺžku.
Ako sa to "vlnenie" prejavuje? Zhrnula som ho do niekoľkých bodov.
Mám tendenciu doma, na návšteve, na ihrisku sedieť na zemi a pozerať sa na svet z detskej perspektívy. Robím to automaticky. Keď sa hrám, či len prihováram dieťaťu, tak zásadne v sede alebo aspoň v drepe.
Návštevy (u nás aj mimo) najradšej trávim v detskej izbe. Je to praktické kvôli deťom. Zatiaľ nie sú vo veku, aby slušne sedeli v obývačke, bez omrviniek jedli a neskákali do reči. Často sa stávalo, že sme príbuzných alebo známych usadili do obývačky, ale keď videli, ako som zakaždým šprintovala buď kvôli podozrivému tichu alebo nadmernému hluku, sami navrhli zmenu. Je to ako "2 v 1": venujeme sa návšteve, aj drobcov máme pod dohľadom.
Von chodím vystrojená, akoby sme šli na túru. Batoh s jedlom, pitím, tenisky, nohavice. Elegancia ostala zavretá v šatníku.
Básničky, pesničky, rozprávky, riekanky môžem interpretovať na počkanie. Lepenie, vystrihovanie, kreslenie, spoločenské hry sú pre mňa prirodzenou činnosťou.
- Besiedky, karnevaly, materské centrum, detské podujatia, ihrisko uprednostňujem pred muzikálom , barom, posilňovňou.
Citlivé rodičovstvo pomáha deťom zvládať stres!
Nie som to len ja, ktorá mladne vďaka ratolestiam. Musím sa zmieniť aj o manželovi, keďže polovica citátu je o mužoch. Na deti má menej času, ale snaží sa. Na rozdiel odo mňa, on v detskej izbe trávi čas v ľahu a dovolí drobcom, aby po ňom skákali, liezli. Výsledkom "kučkovania" je nadšené detské výskanie a mužove "au, to bolí, už stačí."
Keď mala dcéra rok, na Vianoce jej kúpil policajné auto na diaľkové ovládanie. Netajil sa tým, že ako dieťa po takom veľmi túžil, tak ho dal aspoň 12-mesačnému dievčatku. Mali ste vidieť ten šťastný pohľad! Tie rozžiarené veľké oči! Myslím tým výraz manželovej tváre.
Žena doma: Som lenivá mama
Bolo to pred siedmimi rokmi, ale na to sa nedá zabudnúť. "Veľké dieťa" sedelo na zemi a s nadšeným výskotom "preháňalo" auto sem a tam. Malé dieťa stálo obďaleč a nechápavo pozeralo na tata a na to blikajúce, húkajúce a hýbajúce sa čudo. Po hodine jazdy zastavilo a bolo po zábave. Batérie "odišli". Mimochodom, boli drahšie ako auto.
Darček roky ležal zabudnutý v polici. Uplatnenie našiel až pri dvojročnom synovi. Ten ho s obľubou vláči po byte, k stolu na jedenie, k nočníku. Ale už bez batérií. Ako som spomínala, chlapi sú večné deti. Ten môj podľa hesla "kto si hraje, nezlobí", občas na počítači si poriadne príde na svoje. Strieľa, naháňa, jazdí,... Sústredený pohľad zabúdajúci na realitu, sprevádzaný zvukovými efektami. Exteriér takmer štyridsiatnika s interiérom dieťaťa.
A záverečné zhrnutie? Hrajme sa s deťmi. Nezabúdajme my dospelí, že sme boli kedysi malí. Veď život je dosť vážny, tak prečo si ho nespestriť? A nemusia to byť len papierové lodičky v kúpeľni.
RECEPTY: DESIATOVÉ nátierky pre školákov