Dojčiaca mamička vs. potravinové doplnky

Redakcia | 1. máj 2017
Dojčiaca mamička vs. potravinové doplnky

Môže mamička počas dojčenia užívať potravinové doplnky? Aký je názor odborníčky?

Vaša otázka:

Mám 3-mesačného syna, plne dojčeného. Lekár mi však odporučil denne konzumovať laktobacily kvôli lepšiemu tráveniu. Ovplyvní ich konzumácia materské mlieko? Ak áno, aký prospech by z ich užívania mohol mať môj synček? Ešte by ma zaujímalo, či predsa len nie je lepšia alternatíva užívať ich namiesto umelých foriem v prirodzených potravinách? Ak áno, tak v akých? 

Je nutné užívať počas dojčenia laktobacily?

Vašu otázku odpovedá MUDr. Katarína Vicianová, 1. detská klinika DFNsP a LFUK: V medicínskej praxi sa občas stretávame s rozdielnymi názormi. A tak je to i vo vašom prípade.

Zdravá dojčiaca matka, ktorá sa správne stravuje a nemá tráviace ťažkosti (hnačka, zápcha, chronické črevné ochorenie, prípadne nejakú formu potravinovej alergie), nemusí užívať žiadne probiotiká alebo prebiotiká.

Hlavnou úlohou potravy je dodávanie dostatočného množstva živín pre metabolické potreby organizmu. V posledných rokoch sa však intenzívne študujú také zložky potravy, ktoré môžu priaznivo pôsobiť na zdravie človeka a znižovať riziko ochorení.

Na princípe obohacovania bežných potravín biologicky aktívnymi zlúčeninami je založená koncepcia tzv. funkčných potravín, t. j. potravín so zvýšeným fyziologickým účinkom, ktorá bola vypracovaná koncom 80. rokov v Japonsku.

Fyziologická potravina obsahuje komponent (môže alebo nemusí to byť živina), ktorý ovplyvňuje jednu alebo viac funkcií.

Probiotiká sú živé, bioaktívne substancie mikroorganizmov, ktoré nepatria k živinám. Sú to jeden- alebo viaczmesové kultúry živých – vitálnych mikroorganizmov, ktoré úspešne ovplyvňujú a zlepšujú mikrobiálne zloženie črevnej flóry.

Čo sú to probiotiká?

Medzi probiotiká sú v súčasnosti zaradené laktobacily, bifidobaktérie, enterokoky a iné. Najdôležitejšou charakteristikou probiotík je účinnosť na zdravie (schopnosť kolonizácie a adherencie v čreve, antagonistický vplyv na patogénnu flóru čreva, schopnosť imunomodulácie a iné).

Teda ich úlohou je ochrana pred choroboplodnými (patogénnymi) baktériami v dolnej časti tráviaceho traktu.

Probiotiká môžu pomáhať riešiť problémy s trávením alebo posilňovať prirodzenú obranyschopnosť, zlepšujú stráviteľnosť potravy a črevnú peristaltiku, potláčajú rast patogénov, čím obmedzujú produkciu toxických a kancerogénnych látok, zohrávajú dôležitú úlohu pri rekonvalescencii a chemoterapii, upravujú metabolizmus cholesterolu a glukózy.

Presné mechanizmy pôsobenia probiotík ani dnes nie sú dostatočne objasnené.

Prečítajte si: Materské mlieko – prirodzený imunomodulátor

Ako vyzerá črevná flóra novorodenca?

Aby sme význam probiotík a prebiotík pochopili, treba vedieť, že zažívacie ústrojenstvo novorodencov pred pôrodom je sterilné. Prvé jeho osídľovanie mikroorganizmami sa začína v pôrodných cestách počas pôrodu.

Matka je prvým zdrojom mikróbov. Ihneď po pôrode je tým zdrojom tiež okolie prostredia novorodenca. Zloženie črevnej mikroflóry je významne ovplyvnené spôsobom výživy. U novorodencov, ktorí sú výlučne dojčení, je črevná flóra zložená z laktobacilov a bifidobaktérií.

Prevaha bifidobaktérií je spôsobená látkami, ktoré sú obsiahnuté v materskom mlieku a selektívne priaznivo pôsobia na rast bifidobaktérií  a laktobacilov (bifidogénny faktor).

Hovoríme o prebiotickej funkcii materského mlieka. Tento bifidogénny faktor je v materskom mlieku tvorený oligosacharidmi a glykoproteínmi. Vplyvom tohto prebiotického účinku je mikroflóra s prevahou laktobacilov a bifidobaktérií vytvorená počas jedného mesiaca.

U detí umelo živených sa vyvíja omnoho pestrejšia mikroflóra, ktorá obsahuje popri bifidobaktériách i bakteriody, enterobaktérie, enterokoky a klostrídia.

Na Slovensku sú najznámejšou, probiotiká obsahujúcou skupinou potravín, fermentované mliečne a zeleninové produkty (jogurt, zakysanka, acidofilné mlieko, kefír, bifidové mlieko, bryndza, kvasená kapusta a i.).

Zdravotne prospešné účinky kyslého mlieka sa spomínajú už v Starom zákone. Pred vyše sto rokmi (v roku 1907) ruský vedec a nositeľ Nobelovej ceny Iľja Mečnikov vyslovil hypotézu, že dlhovekosť obyvateľov niektorých kaukazských, stredoázijských a balkánskych národov je dôsledok priaznivej črevnej kolonizácie a nahradenia škodlivých mikroorganizmov užitočnými, získanými konzumáciou kyslomliečnych produktov a v nich obsiahnutých mliečnych baktérií. 

Prebiotiká sú nestráviteľné látky, funkčné zložky potravín  – napr. oligosacharidy − inulín, a iné fruktooligosacharidy, ktoré podporujú rast a činnosť užitočnej mikroflóry čreva, hlavne jej množenie.

Oligosacharidy materského mlieka chránia dojčené deti pred bakteriálnymi a vírusovými infekciami, toxínmi a plesňami.

Najčastejšie používané prebiotiká sú fruktooligosacharidy (FOS) vrátane inulínu, a galaktooligosacharidy (GOS). Tieto zlúčeniny môžu priamo stimulovať imunitu, chrániť proti patogénom (Clostridium, Salmonella, Listeria, Campylobacter, Shigella) a uľahčiť metabolizmus hostiteľa a adsorbciu (schopnosť látok na svojom povrchu viazať iné pevné a plynné látky – pozn. red.) minerálov. 

  • Oligosacharidy zväčšujú množstvo stolice.
  • Inulín a oligofruktóza sú prirodzenými zložkami v niektorých rastlinách (čakanka, banány, cibuľa, cesnak, pór, artičoky, špargľa, topinambura, ryža a v menšom rozsahu v obilninách: jačmeň, pšenica).
  • Ďalšie zaujímavé látky, ktoré prichádzajú vo veľkej miere do hrubého čreva a sú potenciálnymi prebiotikami, sú polyfenoly. Sú metabolizované mikrobiálne a hydrolyzované črevnými enzýmami na kyselinu fenyloctovú, fenylpropionovú, fenylvalerovú. Tieto fenolové kyseliny sa dobre vstrebávajú do črevného epitelu. Je potrebné venovať viac pozornosti metabolitom polyfenolických látok pre ich zaujímavé antioxidačné vlastnosti v prevencii kardiovaskulárnych a karcinogénnych ochorení. Hlavné potravinové zdroje polyfenolov sú plody – citrusové plody, jablká, hrozno a rôzne bobule, víno, čaj a kakaovník. Nájdeme ich v zelenine, napr. cibuľa, artičoky.  
  • Synbiotiká získame kombináciou probiotík a vhodných prebiotík. Ich prítomnosť v  potravinách  nového typu má v budúcnosti napomôcť zlepšiť liečbu a prípadne zabrániť i alergiám, atopickým ekzémom a zápalovým ochoreniam čriev. 

Konzumácia laktobacilov môže síce zlepšiť vaše trávenie, ale určite nemá vplyv na zloženie materského mlieka. V závere ste si už sama odpovedali, že je lepšia pestrá strava ako potravinové doplnky, hlavne pre dojčiacu mamičku.

Prečítajte si: Ako chutí materské mlieko? Záleží od toho, čo mamička zje!

Prečítajte si: Materské mlieko – zázračná tekutina. Spoznajte dôležité fakty!

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: