Desiate číslo desiateho ročníka Mama a ja je tu!

30.9.2011 v kategórii Mama, autor Redakcia, foto: istockphoto.com

...prinášame vám editorial aktuálneho, októbrového vydania Mama a ja ako pozvánku na jeho čítanie :)

Neviem, koľko mal môj starší syn rokov, keď po prvýkrát trávil pár dní bezo mňa. Pamätám si však úplne presne pocit, ktorý ma ovládol: síce s vedomím, že svoj deň i noc trávi so starými rodičmi, nedokázala som sa na nič sústrediť a volala som našim snáď každú hodinu. Všetky plány, čo urobím, pokým môj drobec bude u starkých prázdninovať, stroskotali ako Titanic a ja som sa zmohla na vysedávanie v obývačke a hľadenie do prázdna.

Čas postúpil a synov mám dvoch. Vyrástli a „vyrástla“ som aj ja. U starých rodičov pobudli niekoľko voľných dní a ja som ich strávila vskutku zmysluplne. Veci naplánované sa stali realizovanými a dopriala som si už aj nejaký ten relax. Telefonáty sa zredukovali na 1-2 denne (veľa??...) a pokoj v duši mi dodávali šťastné hlasy mojich detí, ktoré mi oznamovali, čo v ten-ktorý deň so starkými prežili.

Len ten pocit, keď odchádzajú, ten vo mne zostal. Ľútosť, prázdno a strašné ticho v byte. Vtedy si vždy poviem ? nedala by som tie moje poklady na dlhšie nikam, ani za svet! S nikým sa o nich nechcem deliť, s nikým si ich nechcem striedať. Chýbajú mi každučkú minútu a predsa len ? s nimi sú tie dni naplnené akosi inak, krajšie. Hlučnejšie, ale veselšie.

Vždy, keď čítam o rodičoch, ktorí nemôžu byť so svojimi deťmi, ktorí prešli rozvodom a o deti bojujú, stiahne mi hrdlo. Poslednú dobu však hlavne o otcoch, ktorí nemôžu svoje deti vidieť tak často, ako by chceli. Rozmýšľam, ako asi môže byť im, keď nevidia pokroky a úspechy svojej krvi. Ako často by aspoň zavolali, keby mohli. Koľko nocí strávili vysedávaním v obývačke a hľadením do prázdna? Aký paradox... mnohokrát tí, ktorí môžu, nechcú, a tí, ktorí by chceli, nemôžu...

Možno práve pre nich je striedavá starostlivosť slamkou, ktorej sa ako topiaci v nepochopení a odmietaní držia. Možno je jediným spôsobom ako môcť byť so svojimi deťmi. Aj o nej píšeme v októbrovom vydaní nášho časopisu. O beznádeji, smútku a osamelosti tých, ktorí by rodičmi na plný úväzok byť chceli – a nemôžu. O otcoch, ktorí chcú byť otcami nielen na papieri, ale aj v živote. Držím im veľmi palce, pretože viem, že bez detí je to na zbláznenie...

Všetkým vám želám príjemné jesenné čítanie, so šálkou dobrého čaju, pozitívnymi myšlienkami a pokojom v duši :-)

 

Obsah vydania a informáciu o predplatiteľskej súťaži sa dozviete kliknutím na titulku.
Príjemné čítanie vám želá redakcia :)