Ďalšie dieťa? Nie!

Ďalšie dieťa? Nie!
29.9.2016 v kategórii Mama, autor Redakcia, foto: istockphoto.com

Hoci pôrodnosť je u nás stále na vážkach, je veľa žien, ktoré nechcú ostať iba pri jednom či dvoch deťoch. Debaty na tému ďalšieho potomka v rodine však môžu uviaznuť na odmietaní oteckov... Aké sú ich najčastejšie argumenty?

Rozhodnutie o počte detí patrí v každom partnerskom zväzku medzi kľúčové. Jednotnosť názorov muža a ženy v tomto smere je jednou z rozhodujúcich. Rodinní terapeuti upozorňujú na to, že ak partneri nemajú v tejto otázke jasno, ľahko je možné, že raz to bude jedna z príčin ich dlhotrvajúcich sporov.

Na našej webovej stránke www.mamaaja.sk sme sa formou ankety opýtali našich čitateliek, z akých dôvodov odmietajú ich partnerti ďalšie dieťa. Vybrať si mohli z nasledujúcich možností:

Z dôvodu:

a/ veku – odpovedalo 6 %
b/ nedostatku financií – 47 %
c/ pohodlia – 10 %
d/ obáv z budúcnosti – 20 %
e/ iné príčiny – 15 %

Percentuálne údaje sú zaokrúhlené, celkovo odpovedalo 231 osôb.

Výsledky ankety potvrdili celoslovenský trend – viac detí je odmietaných kvôli nedostatku financií. Na druhom mieste sa umiestnili aj z toho plynúce obavy mužských polovičiek z budúcnosti a na treťom mieste skončili tzv. „iné“ príčiny. Aj to dokazuje, že otázka početnosti rodiny je veľmi citlivou a nemožno ju paušalizovať.

V stopnutí „populačného boomu“ hrá rolu viacero faktorov – región, vek partnerov, ich zdravotný stav, pôvod (z akých rodín sami vyšli...) atď. To všetko má v súčasných rodinách oveľa väčšiu váhu ako kedysi.

Peniaze boli  a sú problém...

„S manželom sme možnosť tretieho dieťaťa nezavrhovali. Obaja sme z početných rodín a tak otázka počtu bola jasná – jedno i dve deti sú pre nás málo. No keď mal mladší 2,5 roka a čas na tretie bol, zdá sa, ideálny, objavilo sa ALE...  Túžba po bábe bola, aj deti chceli súrodenca. Problémom boli peniaze...“ priznáva Marianna z južného Slovenska. „Už sme vedeli, že to nie je len o plienkach a oblečení (to by aj tak zdedilo po starších súrodencoch). Ako deti rástli, pribúdali poplatky – škôlka, viac stravy, nové a nové hračky, lieky, keď boli drobci chorí... Ja na materskej a manžel v neistej práci. Nielen ja som mala obavy. Muž sa na to pozeral ešte reálnejšie...“

Rozhodnutie PRE teda odložili na istý čas bokom. O vyriešenie dilemy sa postarala náhoda. Marianna ochorela, musela brať dlhšie antibiotiká a antikoncepcia zlyhala... Dnes, už ako matka troch detí – k bračekom pribudla malá Alžbetka – hovorí: „Fakt je, že peniaze boli a sú problém. Museli sme radikálne prehodnotiť výdavky. Napríklad sme obmedzili rodinné výlety, zrušili sme jeden účet v banke (dovtedy sme mali s manželom každý vlastný...), obmedzili telefonovanie... Ale viem, že to stálo za to. Naša princezná nám to so svojimi bračekmi vynahrádza. No musím povedať, že to všetko by som neprijímala tak pokojne bez niečoho, pre mňa veľmi dôležitého – bez manželovho rovnakého názoru na vec. Ak by on nechcel tretie dieťa, ťažko by som niesla to, že som opäť tehotná, hoci nečakane. A čo sa týka peňazí... Áno, sú prekážkou, ale nie neprekonateľnou. Alebo ako hovorí môj muž – naši rodičia nás vychovali za ešte horších podmienok, a sme tu.“

Klišé dnešnej doby

Zaujímavé je, že väčšina rodín na Slovensku pokladá momentálne za ideálne, čo sa týka počtu, dve deti. Doba jedináčikov pomaly ustupuje, moderný je párik – chlapec a dievčatko. Tri, štyri, päť detí... sú na pokraji záujmu. Psychológovia, špecializujúci sa na rodinu, hovoria, že jedno dieťa uspokojí pud rodičovstva, dve naplnia prianie dať prvému súrodenca, ale tretie dieťa je zlomové – jeho príchodom sa rodina stáva početnou. Dupľom to platí pre štvrtého, piateho potomka...

Ešte za čias našich starých materí však bolo práve tretie a každé ďalšie dieťa dôkazom plodnosti páru a požehnania rodiny. Dve deti sa ani nerátali... Momentálne je situácia úplne iná. Dieťa s poradovým číslom 3, 4, 5 sa v našich končinách prijíma s predsudkami – ako „záruka“ predovšetkým finančného zostupu rodiny.

Dokonca sú prípady, kedy práve pri očakávaní tretieho či štvrtého potomka manželské páry zvažujú interrupciu. Hoci predtým už prijali dve či jedno dieťa...

Svoju úlohu zohráva aj verejná mienka. Istá mamička to výstižne popísala: „Keď čakáte prvé dieťa, všetci okolo vám to prajú. Druhé dieťa sa berie do páru. A to ďalšie, mnohí len krútia hlavami a pýtajú sa vás, či si naň trúfate v dnešnej dobe... Mrzí ma, že kvôli „klišé dnešnej doby“ nemôžu byť ďalšie deti v rodinách prijímané s rovnakým očakávaním ako prvé či druhé v poradí.“

Radosť „na staré kolená“

Hal Chadwick, jeden z hlavných hrdinov knihy Rodinné puto autorky Marcie Willettovej pri pohľade na svoje dve deti hovorí: „Malo by byť oveľa ťažšie splodiť deti. Dospelí by mali podstúpiť nejakú skúšku,  pri ktorej by dokázali, že sú na to pripravení. K ničomu inému, čo má podobný ďalekosiahly význam, sa nepristupuje tak ľahostajne...“

Veľa žien túžiacich po ďalšom dieťati potvrdí, že ich túžba stroskotáva na partnerovom odmietaní. Peter, 39-ročný otec dvoch synov, však oponuje: „Nemôžeme to zovšeobecňovať. Tak ako je každá žena iná, sú aj rôzni muži. Napríklad ja som vždy chcel mať plný dom detí. Ale to bolo kedysi... Nemal som toľko rokov, koľko dnes, ani skúseností a obrazne povedané ani šediny vo vlasoch. Ženy zmáha po materstve túžba, muži viac konajú racionálne. Čo ak sa niečo stane a neuživím svoju rodinu? Čo ak prídem o prácu? Čo ak mňa alebo manželku zradí zdravie...? Dnes si už viem predstaviť, že naša rodina ostane iba pri dvoch deťoch. A mimochodom, keď vidím množstvo rodičov, ktorí svojich potomkov nezvládajú, hovorím si, že radšej menej detí, ale dobre vychovaných, ako celý kŕdeľ, ktorý mi prerastie cez hlavu...“
Michal má z prvého manželstva dve už dospelé deti. So svojou súčasnou partnerkou sa dohodli, že dieťa „nebude“. Prečo? „Cítil som sa na to už pristarý. O pár rokov budem mať päťdesiat a neprišlo mi zodpovedné mať v takomto veku dieťa... Ale... Tak som zmýšľal asi pred tromi rokmi. Vtedy sa mojej dcére narodilo dieťa, moje vnúča, a vo mne sa čosi zlomilo. Možno to bolo aj tým, že s vlastnými deťmi sme sa odcuzili a ja som sa zrazu cítil staro, odvrhnuto. Keď moja priateľka prišla s tým, či by sme sa o bábätko predsa len nepokúsili, nebol som už tak vehementne proti. Dnes má náš syn dva roky. Nič lepšie ako dieťa „na staré kolená“ sa mi nemohlo stať. Nedovolí mi zostarnúť, musím byť stále v pohybe. Trápi ma len jedno, že hoci mám celkovo tri deti, až pri tomto poslednom sa cítim byť naozaj otcom. Svoje staršie deti som dlhé roky kvôli vyťaženosti v práci zanedbával. Keď mi to bývalá manželka vyčítala, nebral som to tak. Až teraz vidím, že mala pravdu. A je mi ľúto, že som svoje deti, ale i seba, o toľko ukrátil... Snáď sa mi to podarí odčiniť aspoň pri tomto „poškrabkovi“...“

Spoločné rozhodnutie

Názor – „čím viac detí v rodine, tým lepšie“ dnes už obstojí len ťažko. Každý pár nesie rozhodnutie o počte detí so sebou po celý život. Avšak je dobré, ak je to spoločné rozhodnutie oboch partnerov. Len tak sa môžu vyhnúť niektorým rizikám, ktoré s tým súvisia, napr. prílišnej dominancii muža, ktorý rozhodol a žena sa musela prispôsobiť, alebo aj opačnému riešeniu – keď si žena ďalšie dieťa jednoducho vynútila. Nemusí to však byť pravidlo...

Prečítajte si tiež:

Materstvo a ja

O čom je materstvo?

Príliš mladá na materstvo?