Celkom skvelý život...
Necelý týždeň ma delí od mojich 26. narodenín. Nie je to síce žiadne výnimočné jubileum, no začala som sa akosi zamýšľať nad tým, čo som vlastne za tých dvadsaťšesť rokov života dosiahla.
Určite som si zvolila iný život, než aký sa odo mňa očakával. Po gymnáziu každý od mojich rodičov, cez pedagógov až po priateľov veril, že budem v štúdiu pokračovať ďalej – veď učenie bolo to, čo mi išlo najlepšie. A tak, pod tlakom očakávaní tých druhých, som na vysokú školu skutočne šla. Prijímačky som úspešne zvládla a nastúpila som do prvého ročníka. A ďalej som sa nedostala – teda, aby som bola presná, zo školy som odišla.
Neviem, hľadala som asi samú seba a cítila som, že štúdium mi nedáva to, čo potrebujem.
Možno si poviete, že to bolo nezodpovedné, no ja neľutujem, pretože môj život potom nabral iný, krajší smer... Našla som svoju lásku a našla som aj povolanie, ktoré ma neuveriteľne naplnilo a napĺňa dodnes. Stala som sa totiž matkou.
Dnes mám takmer 26 rokov, som vydatá za skvelého muža, s ktorým sa tešíme už z dvoch nádherných detí – dvojročného Samka a štvormesačnej Natálky. No nie je to úžasný úspech?
Viem, že podľa mnohých ľudí som sa vydala a mala deti zbytočne skoro a že som podľa nepísaných pravidiel dnešnej doby mala myslieť najskôr na vzdelanie, kariéru a až potom na založenie rodiny. Ja sa však v úlohe matky cítim dokonale šťastná a naplnená.
Nemám pocit, že by mi niečo podstatné chýbalo, pretože to podstatné už vlastne mám – a to vlastnú rodinu.
Materstvo je pre mňa niečo ako krásna závislosť. Od prvej chvíle, keď som zistila, že čakáme naše prvé dieťatko, som vedela, že je to správne a že ma čaká zázračné obdobie. Tehotenstvá boli pre mňa taktiež úžasným zážitkom a o narodení našich detí ani nehovorím. To sa vlastne ani nedá opísať, ale myslím, že každá matka presne vie, o čom píšem.
Boli chvíle, a ešte stále sa z času na čas objavia, kedy rozmýšľam, aké by to bolo, keby... keby som predsa len študovala a doštudovala, keby som si našla nejaké perspektívne zamestnanie, keby som sa jednoducho vybrala inou cestou. Možno by som dnes bola úspešná, bohatá a šťastná a možno len úspešná alebo bohatá, no a možno ani jedno z toho. Ale jedným som si istá, ak by som čokoľvek vo svojej minulosti zmenila, ak by som sa rozhodla inak, pravdepodobne by som bola ukrátená o tie krásne dve bytosti, ktoré mi stále ukazujú, aký je život krásny a to by bola skutočne veľká škoda.
Takže na záver: mám takmer dvadsaťšesť rokov a nie som vôbec ničím výnimočná. Nepýšim sa vysokoškolským diplomom, ani nezarábam kopec peňazí, mám „len“ dobrého manžela, dve krásne deti a vlastne celkom skvelý život...