Byť darom...
Editorial májového vydania Mama a ja ako pozvánka na jeho listovanie... :)
Ešte som bola len dieťa a pohľad na mamy, nielen na tú moju, ma vždy fascinoval. Ako všetko s prehľadom zvládajú, ako dokážu utíšiť malé plačúce klbko, ako vo svojej taške vždy nájdu nejakú drobnosť, ktorá dieťa zaujme, ako zvládajú tisíc vecí naraz a pritom majú iba dve ruky...
Ako som rástla, vedela som, čím chcem byť – mamou. A že mi život do cesty privial ženy – matky, ktoré by stáli za niekoľko románov... Mnohé mi veľmi pomohli a posunuli môj život tým správnym smerom. A to som ešte netušila, že raz budem o mnohých mamách a ich malých i veľkých trápeniach písať články. J
V máji si pripomíname Deň matiek a bez akéhokoľvek klišé vám chceme povedať, že aj v našej redakcii myslíme na vás. Na matky – čakateľky, snažilky, na tie, ktoré ste o bábätko prišli, alebo práve kľačíte pri jeho posteli v nemocnici či doma a trasiete sa o jeho zdravie a život. Myslíme aj na matky, ktoré na výchovu a finančné zabezpečenie svojich detičiek ostali samé, pretože ich partneri opustili...
Byť mamou, to nie je len o citoch a pocitoch, je to výsada. Sama mám tri deti a ešte stále som presvedčená o tom, že nie som „hotová mama“. Každý deň sa musím nanovo učiť mnohému, musím byť neustále o krok vpred pred tými mojimi škriatkami, aby som ich uchránila, uchopila a najmä chápala a milovala.
Keď nám s manželom lekári oznamovali, že jedno z našich detí je ťažko choré a navždy bude, pretože jeho stav sa radikálne k lepšiemu nikdy nezmení, na chvíľu sa nám zrútil svet. Dnes žijeme trochu iný život ako rodiny, ktoré majú „iba“ zdravé detičky, ale napriek tomu naše deti milujeme a ja som rada za to, že dokážem pochopiť mamičky, ktoré majú dieťa, ktoré sa vymyká z tabuliek, ktoré je iné... Šťastie takýchto mám je vzácnejšie, lebo je viac vydreté, viac oplakané...
Žijeme neľahkú dobu, nemáme istoty v práci, žiaľ, ani vo vzťahoch, a ani o zdraví nemôžeme ľahkoverne prehlásiť, že nás i našich blízkych bude sprevádzať navždy. Čokoľvek sa však stane, naše deti sa vždy vrátia k nám – k svojim mamám.
Ktosi raz povedal, že každý človek, ktorého vo svojom živote stretneme, je buď darom, testom alebo trestom. Prajem vám, aby ste boli pre svoje deti, a ony pre vás, tým najvzácnejším darom...
Dagmar Baluchová